RICHTER, Gustáv
* 11.7.1825, Banská Štiavnica , Slovenská republika
† 4.2.1902, Banská Štiavnica , Slovenská republika
Banský inžinier
R. po ukončení gymnázia v roku 1845 a filozofického kurzu, absolvoval Banícku a lesnícku akadémiu v Banskej Štiavnici. Od roku 1850 pracoval najprv ako praktikant v hlavnej mincovni vo Viedni, v nasledujúcom roku sa však vrátil späť do Banskej Štiavnice. Nasledujúce dve desaťročia pracoval na rôznych pozíciách na viacerých miestach na Slovensku. V roku 1872 sa opäť vracia do Banskej Štiavnice a bol vymenovaný za banského úradníka I. triedy. V 65. rokoch svojho života sa v roku 1890 stal vedúcim učiteľom na Odbornej baníckej škole v Banskej Štiavnici a dostal titul banského radcu.
Významné inovácie v slovenskom baníctve nasledovali počas jeho činnosti v Banskej Štiavnici v závodoch Žigmundova šachta a Františkova šachta po roku 1872. Tu podporoval zavedenie strojového vŕtania, sám sa podieľal na konštrukcii vŕtacích strojov a stojanov, ktoré sa používali pri razení voznickej dedičnej štôlne, čím sa skrátila doba jej razenia až o desať rokov. V súvislosti s tým nasledovali aj prvé pokusy s elektrickým odpaľovaním v tomto revíre. R. sa však zaoberal aj plánovaním a konštrukciou kompletných banských a úpravnických zariadení. S Eugenom Broszmannom patrí k najvýznamnejším zástupcom slovenského resp. uhorského baníctva v druhej polovici 19. storočia.
