BUQUOY, Georg von

Po bitke na Bielej Hore získal šľachtický rod B. skonfiškovaný majetok v Čechách. B. preto od svojich 13. rokov vyrastal v Čechách u svojho strýka Jana. Vzdelanie získal v rokoch 1799 až 1803 na viedenskom Theresiane. Potom B. v rokoch 1804/05 odišiel na cesty po Taliansku, Francúzsku a Švajčiarsku. V roku 1806 sa oženil s Gabrielou von Rottenhahn ( 1784-1863) a začal sa zaoberať prírodnými vedami, matematikou, ekonómiou, právnymi otázkami, literatúrou a poéziou. Okrem toho si B. zariadil vlastné laboratórium. Vďaka dedičstvu po strýkovi mohol vydávať vlastné spisy a dokonca podporovať časopis „ Isis“, ktorý v rokoch 1799 až 1815 editoval Lorenz Oken . V ňom tiež vyšli mnohé jeho práce. V rokoch 1811 až 1815 sa zaoberal prevažne otázkami užitej (aplikovanej) mechaniky. Prvý raz sa mu podarilo sformulovať všeobecný problém dynamiky systémov s premenou hmotnosti pričom sa mu podarilo vytvoriť zodpovedajúce diferenciálne rovnice. V rokoch 1812 a 1814 publikoval o tejto téme v Lipsku dve knihy a 28. augusta 1815 predložil hlavné výsledky svojej práce Parížskej akadémii. Pri tejto príležitosti sa tiež pokúsil presadiť pred francúzskymi vedcami názory Franza Josefa Gerstnera (1756-1832), vedúcej osobnosti Pražskej polytechniky.
Od roku 1810 do roku 1818 sa B. venoval tiež teórii a praxi parných strojov a podporoval ich rozšírenie v habsburskej monarchii. Po skonštruovaní prvého parného stroja na pražskom Polytechnickom inštitúte (1806) venoval B. v roku 1810 škole ďalší stroj, ktorého výkon bol 17 koní (12,5 kW).
Okrem toho sa B. zaoberal refrakciou vo vrstve vzduchu blízko zeme, modifikoval konštrukciu barometra, snažil sa o matematicky zdôvodnenú teóriu tepla, šírenie svetla a fyzikálno-chemických reakcií bez toho, aby zohľadňoval vtedy bežné predpoklady existencie hypotetických nosičov (kalorikum, éter atď.).
Technickými vylepšeniami, ktoré zaviedol na svojom hospodárstve, sa snažil o zvýšenie produktivity práce. B. sa v tejto súvislosti venoval tiež politickej ekonómii, pričom vychádzal z prác Adama Smithe (1723-1790). Propagoval používanie matematických metód a štátu prisudzoval podstatnú direktívnu úlohu. V roku 1840 publikoval utopistické pojednanie „První listy z promluv o ideálním státu“ a počas revolúcie v roku 1848 svoju predstavu o konštitučnej monarchii. Tieto práce sa bežne porovnávajú s dielom Walta Withmana (1819-1892) alebo Arna Holza (1863-1929).
B. stál na začiatku iniciatív vedúcich k výstavbe Českého kráľovského múzea a v rokoch 1820-1835 bol členom jeho správnej rady. V 40. rokoch 19. storočia inicioval vytvorenie prvej európskej chránenej krajinnej oblasti v Černé na juhu Šumavy.