SVAJCZER, Gabriel Mikuláš
* 11.6.1784, Košice , Slovenská republika
† 4.8.1845, Baia Mare , Rumunsko
Banský inžinier
Po ukončení gymnázia bol v roku 1802 prijatý ako praktikant pri Vrchnom inšpektorskom úrade v Smolníku. Po ročnej praxi študoval od roku 1802 do roku 1804 na Banskej akadémii v Banskej Štiavnici a hneď potom podnikol študijné cesty po banských revíroch v celej monarchii. V roku 1807 ho Dvorská komora vo Viedni vymenovala za banského merača na Hlavnom banskom súde v Smolníku. Zo starých rodinných listín vedel o opustených baniach na erárnom území v Zlatej Idke, na ktoré obdržal kutacie právo. Po deväťročnej činnosti tam mohli byť preukázané zásoby 300.000 ton strieborno – antimonových rudných zásob. V roku 1818 ho Dvorská komora poverila ako hlavného inšpektora a banského sudcu vedením baní a mincovní v Nagybánya/Baia Mare. Ďalší kariérny krok nasledoval v roku 1834 vymenovaním za dolnouhorského hlavného komorného grófa v Banskej Štiavnici. V tejto funkcii ho Dvorská komora v roku 1844 poverila vypracovaním nového banského zákona pre Uhorsko. Rok na to ho zastihol dekrét o penzionovaní.
Počas svojej dlhoročnej činnosti v štátnej službe bol považovaný za významného inovátora baníctva v Zlatej Idke, Sedmohradsku a strednom Slovensku. Dal vyraziť mnohé dôležité dedičné štôlne, vybudovať úpravne, závod na výrobu oceľových lán, valcovňu v Podbrezovej. Ako riaditeľ Banskej a lesníckej akadémie podporoval banské vedy a vzdelávanie dorastu a postaral sa o založenie vzorového bansko - meračského súboru máp. Svoje skúsenosti poskytol aj ruským banským odborníkom, za čo mu ruský cár Mikolaj udelil Rad sv. Anny. Cisár František I. ho už v mladom veku povýšil do šľachtického stavu.
