GRUBER, Gabriel

Narodil sa majetnej rodine vo Viedni a už ako mladíka ho to ťahalo k misionárom do Číny a preto v pätnástich rokoch vstúpil do jezuitskej rehole.. Jeho cesta však najskôr viedla do Ľubľane, kde žil a pracoval v rokoch 1769 až 1784. Tu založil a viedol prvú školu remesiel v Slovinsku, vyučoval kreslenie, geometriu, mechaniku a hydrauliku na lýceu, inicioval založenie Kraňskej poľnohospodárskej spoločnosti. Bol riaditeľom riečnej plavby v Kraňskom regióne (1772 – 1781 ) a v Ľubľane zriadil veľký palác, dnešnú budovu Slovinského archívu.
Jeho najväčším dielom je odľahčovací kanál na rieke Ľubľanke, ktorým sa mal vysušiť močiar v Ľubľane a ochrániť mesto pred povodňami. G. vychádzal z presných geodetických meraní a navrhoval odkloniť časť rieky odľahčovacím kanálom na hlavné riečisko pred Ľubľanu. Po preskúmaní jeho plánov nasledovali v rokoch 1771 až 1780 intenzívne stavebné práce, ktoré prvých sedem rokov viedol osobne G. Potom, keď sa do roku 1777 vyšplhali náklady na dvojnásobok rozpočtu, bez toho aby bol výkop hotový, musel sa G. hájiť vo Viedni. Na konci roka bol z práce odvolaný a dokončením poverili inžiniera podplukovníka Vincenca Struppi.
25. novembra 1780 boli práce konečne dokončené a do riečneho koryta bola vpustená voda. Dokončovacie práce však trvali až do roku 1782. Krátko po dokončení vtedajšej Cisárskej priekopy sa potvrdili nádeje vkladané do stavby: hladina spodnej vody klesla na 70 cm, veľké plochy sa vysušili a mohli byť obrábané.
Aj cez intenzívnu činnosť a kontakty s pokrokovou slovinskou inteligenciou sa G. v Ľubľane dostával stále viac do defenzívy, zvlášť po zrušení jezuitskej rehole v roku 1773.
V rokoch 1773 až 1776 viedol obnovu vyhoretého gymnázia. V roku 1781 sa pokúšal odraziť výčitky, ktoré proti nemu mierili podrobným popisom hydrotechnických pomerov v Slovinsku. Do roku 1784 sa situácia proti nemu vyhrotila natoľko, že bol nútený po šestnástich rokoch opustiť Slovinsko.
Po krátkom pobyte vo Viedni odišiel v roku 1786 do Ruska a stal sa v roku 1800 rektorom jezuitského kolégia v Petrohrade. V roku 1802 generálom ruskej jezuitskej provincie.
Napriek povinnostiam v reholi zostával G. činný vo vede a didaktike. Vyučoval mechaniku, fyziku a architektúru na jezuitskom kolégiu v Polocku, podporoval zakladanie a činnosť vzdelávacích inštitúcií, vynašiel rôzne prístroje a plánoval paláce a pevnosti.