ZEMPLÉN, Géza
* 26. 10. 1883, Trenčín, Slovenská republika
† 24. 7. 1956, Budapešť, Maďarsko
Chemik
Rodina Z.sa musela často sťahovať, pretože jeho otec pracoval na pošte a bol niekoľkokrát preložený. Gymnázium navštevoval v Fiume / Rijeke/. Potom, čo opustil školu, študoval na Filozofickej fakulte Univerzity v Budapešti, prírodopis a chémiu a tiež vyštudoval Eötvös College a tým sa zaradil medzi elitu maďarskej vedy. Jeho dizertačnú prácu fyzikálna chémia, napísal spolu Karl Than,s ktorým tiež promoval“ summa cum laude.
Z. 1905 pracoval ako asistent na katedre chémie na univerzite baníctva a na lesníckej univerzite v Schemnitz / Banská Štiavnica, Selmeczbány/. V roku 1907 získal štipendium na štúdium s laureátom Nobelovej ceny Emil Fischer v Berlíne. Fischer ho priviedli k organickej chémii, Z. spolupracoval s Fischerom po cely jeho život. V roku 1910 sa vrátil do Schemnitz / Banská Štiavnica, Selmeczbánya/. 1912 bol na Technickej univerzite v Budapešti, prvým predsedom organickej chemie, kde bol Z. menovaný v roku 1913 profesorom a kde zostal až do svojej smrti. V roku 1923 sa stal mimoriadnym členom v roku 1927 riadnym členom Maďarskej akadémie vied.
Veľká časť z jeho viac ako 200 publikácií,bola zasvätená chémii cukru. Prvým dôležitým výsledokom skúmania bola reakcia acetylových sacharidov sodným, metylácia (1925). Na tomto základe bol vyvinutá takzvaná Z. sche-Verseifungs metóda, môže byť vyrobený jemný derivát cukru (1929). Cukor Z.sche rozkladu je dôležitý spôsob preukázania štruktúry disacharidov (1926/29). Jeho Quecksilberacetat metóda znamenala nový spôsob výroby cukru (glukózy). V záverečnej fáze sa zaoberá chémiou flavonoidov. Objav štruktúry prírodných flavonoidov umožnil výrobu týchto syntetických zlúčenín.