PREGL, Fritz

Friedrich Michael Raimund Pregl sa narodil roku 1869 ako syn pokladníka Kransku sporiteľne a jeho ženy Friedrike, roz. Schlaker, Vo svojom rodnom meste navštevoval základnú školu a nemecké gymnázium, na ktorom 16. júla 1887 zložil skúšku dospelosti. V tej dobe stratil otca, ktorý po sebe zanechal majetok, ktorý jeho žene a jedinému synovi zabezpečil existenciu.
Pregl študoval od jesene 1887 veľmi úspešne na Univerzite Štajerský Hradec medicínu a promoval 17. marca 1894. Za túto dlhú dobu štúdia - merané vtedajším priemerom - sa utvoril v mnohých špeciálnych oblastiach a pôsobil na viacerých inštitútoch. V prvých dvoch rokoch štúdia bol zamestnaný na zoologickom -zootomickom inštitúte a učil sa makroskopické aj mikroskopickej technike zootomie. V študijnom roku 1890/91 bol súkromným asistentom Rudolfa Klemensiewicze na Inštitútu všeobecnej a experimentálnej patológie, kde sa učil "bakteriologické a vivisektomické technike". Roku 1891 prišiel ako provizórny asistent na Inštitút fyziológie a histológie, vedený vtedy veľmi váženým Alexandrom Rollettem, ktorý do roku 1904 zostal jeho vedeckým pracoviskom. Mimo svojej pracovnej činnosti študoval chémiu na Filozofickej fakulte u organického chemika Zdenka Hansa Skraupa.
Toto široko orientované štúdium dáva tušiť, že Pregl už od začiatku svojho štúdia chcel vyraziť cestou vedcov. V roku 1899 úspešne obhájil habilitácii v odbore fyziológie a položil tak základ svojej akademickej životné dráhy.
Keď v roku 1903 náhle zomrel Alexander Rollett, suploval Pregl profesúru, bol taktiež prijatý do návrhu na obsadenie miesta, bez toho by však mal reálnu šancu stať sa Rollettovým nástupcom, pretože v tejto dobe bol považovaný skôr za fyziologického chemika. Preto roku 1904 na Inštitút užité medicínskej chémie, vedený Karolom B. Hofmann, absolvoval však ešte pred svojím nástupom na nové miesto ročnú študijnú cestu, ktorá ho viedla najskôr na Inštitút Gustava von Hüfnerse v Tübingene, potom do Štrasburgu k Franzovi Hofmeister a Otto Fürth, do Paríža, do Lipska k Wilhelm Ostwald a do Berlína k Emily Fischerovi. Od októbra 1905 začal pôsobiť na Inštitúte užité medicínskej chémie, na ktorom od tejto chvíle vykonával hlavný prácu, ktorý ale aj de facto viedol.
V roku 1910 sa Pregl stal nástupcom Wilhelma Franza Loebische na Fakulte medicíny v Innsbrucku, odmietol ponuku ísť do Berlína ako nástupcu Emila Aderhaldena, roku 1911 suploval tentokrát neobsadenú profesúru fyziológie a 1913 sa musel rozhodnúť, či zostane v Innsbrucku alebo prevezme profesúru vo Viedni, popr. v Grazi. Pregl sa rozhodol pre Štajerský Hradec, kde pôsobil až do svojej smrti v roku 1930 a kde vybudoval medzinárodne uznávané centrum mikroanalytického organického výskumu. Roku 1920/21 ho aj kolegovia zvolili rektorom.
Fritz Pregl vyvinul počas necelých desiatich rokov metódu organickej mikroanalýzy. Výsledky svojich výskumov zhrnul v monografii, vydanej roku 1917, ktorá sa veľmi rýchlo rozšírila: roku 1923 bola vydaná druhý krát a preložená do francúzštiny, nasledujúceho roka do angličtiny. Nasledovali ďalšie vydania a nové prepracovanie aj preklady do ďalších jazykov.
Až do vydania knihy Pregl na svoje úsilie príliš neupozorňoval, ale okamžite vzbudil veľký záujem odbornej sveta. Bol to Preglov spôsob práce: nechával svoj výskum dozrieť, skôr ako ho postúpil vedeckej verejnosti. Preto nie je celkový počet jeho publikácií príliš veľký.
Záujem odbornej sveta ukázal, že sa Pregl pustil do riešenia ústredného problému, na ktorý pri svojich vlastných výskumoch narážal. V prvom desaťročí 20. storočia pracoval na vysvetlenie chemickej štruktúry žlčových kyselín podľa od času Liebig obvyklé metódy. Izoloval žlčové kyseliny zo žlče ak tomu potreboval enormné množstvo hovädzie žlče. Preto sa roku 1910 rozhodol "vykonávať naďalej tento výskum buď s naozaj veľkým množstvom východiskového materiálu alebo kvantitatívnu analýzu organických látok natoľko vylepšiť, aby bolo možné pomocou dosiaľ neslýchané malého množstva získať správne výsledky analýzy, ktoré umožnia isté odvodenie zo vzorcov. ... Pretože v tomto smere neboli zatiaľ podniknuté žiadne pokusy, zdalo sa mi o to lákavejšie vstúpiť na toto neprebádané územie a preskúmať ho. K tomu ešte v tú dobu Friedrich Emich v Grazi dokázal principielne spoľahlivosť a výhody práce s malými množstvami látok na rade anorganických určovacích metód, čím som dostal ďalší podnet - hoci z odlišného oboru - pristúpiť s veľkou nádejou na riešenie tejto úlohy. "
Problémy však boli obrovské a Pregl sa mohol vyriešiť len vďaka svojmu obsiahlemu vedeckému vzdelaniu, svojmu veľkému nadanie pre metodiku, svojej prezieravosti pri riešení praktických otázok aj svojej obrovskej húževnatosti v nasledovaní svojich cieľov. Potrebné prístroje však bolo potrebné vynájsť. Pregl išiel do učenia k stolárovi, zámočníkovi a sklárovi, počas svojho pobytu v Innsbrucku sa navyše učil ešte brúsenie skla. Vďaka tomu bol schopný uskutočniť každú myšlienku, bez zložito musel remeselníkom vysvetľovať, čo je potreba. Pregl vytvoril mnoho prístrojov: od automatu na analýzu, poháňaného budíkom, až po "Mikro-Dumas". Bolo potrebné váhy, ktorú možno jednak zaťažiť 20 g, ktorá však váži s presnosťou na jeden mikrogram. Výroba sa uskutočnila v spolupráci s firmou Kuhlmann v Hamburgu. K týmto praktickým ťažkostiam prichádzali ešte teoretické problémy, ktoré Pregl podľa vlastných slov mohol vyriešiť len vďaka dôkladnému zácviku v rôznych vedných odboroch v čele s fyziologickými.
Na konci jeho úsilia vznikla metóda, ktorá umožňovala analyzovať najmenšie množstvo látok, a tým otvorila úplne nové obzory ako organickej a anorganickej chémii, tak aj medicíne.
Časť peňazí, ktoré získal s Nobelovou cenou v roku 1923, použil starý mládenec Pregl na vybavenie štýrskohradeckého inštitútu a vytváral tak tlak na štát, aby uvoľnil finančné prostriedky na zlepšenie prístrojového vybavenia. Podporil aj jednu z cien Akadémie vied.
Do svojho rodného Slovinska sa rád vracal oddýchnuť si a udržiaval kontakty s Ljubljanskou univerzitou, založenou v roku 1919, ktorá sa vtedy tiež angažovala na poli modernej chémie a vydobyla si medzinárodné uznanie, menovať možno vedcov ako Maks → Samec a Marius Rebek. Inštitút chémie Univerzity Ľubľana dodnes uchováva časti aparatúry, ktorú Pregla roku 1925 daroval svojim kolegom.
Dosť neskoro, ale o to početnejšie, prichádzajú ocenenia a vyznamenania, okrem iného čestné doktoráty Univerzity Göttingen a Vysokej školy technickej v Mníchove. Roku 1928 sa viedenská Fakulta medicíny pokúšala Pregl ešte raz získať. Pregl však zostal v Grazi, kde bol známou a populárnou osobnosťou, navyše práve vďaka jeho iniciatíve vznikla na konci prvej svetovej vojny na univerzite menza pre študentov, navrátilcov z vojny a potrebné.