MAIER, Fritz Franz

Ako syn plukovního lekára strávil M. svojej mladosti v dôsledku sťahovania otcovej posádky v Miláne, Verone, Mantove a Benátkach.
Vo Viedni študoval lodné staviteľstvo na Vysokej škole technickej. Prvé praktické vzdelanie získal v lodeniciach v Terste. Štvorročný pobyt v USA taktiež rozšíril jeho znalosti lodného staviteľstva. Po návrate do vlasti získal najprv miesto vedúceho lodného inžiniera v lodeniciach v Novej Pešti, potom miesto riaditeľa v Ústave pre skúšky materiálu. Potom opäť odcestoval, tentoraz do lodeníc v Anglicku a Škótsku. Cisár ho však povolal späť do Viedne a poveril ho zastupovaním Rakúska v medzinárodnej študijnej komisii k prieskumu plavitelnosti sibírskych riek. Potom viedol reguláciu riek v Bosne a Hercegovine. Zároveň skonštruoval neprekopiteľné člny, vhodné pre tieto rieky. Už počas mladosti sa M. snažil nájsť tvar lodí, ktoré by boli lepšie plavbyschopné a kládli by vode menší odpor. Od svojich štyridsiatich rokov sa zaoberal teoretickými a praktickými pokusy. V roku 1898 sa vzdal všetkých funkcií v štátnych službách a čoraz viac sa venoval tejto myšlienke, ktorá neskôr dostala názov "Maierform".
Podľa jeho názoru bol predok lode formovaný príliš neohrabane: vodu tlačil, namiesto aby ju rozdeľoval. M. použil tvar V namiesto U, pričom docielil zmenšenie odporu o 15 až 18 percent oproti vtedy obvyklým konštrukciám. V roku 1905 si nový tvar nechal patentovať. Jeho pokusy realizovať tieto myšlienky najprv stroskotali. Nakoniec sa mu s podporou Bodencreditanstalt podarilo získať záujem rakúskeho vojnového loďstva. Pokusne vybavil novou prednou časťou jeden bežný námorný tendr. Porovnávacie jazdy v roku 1917 úplne potvrdili jeho očakávania. Plánovaná stavba dvoch torpédových člnov tohto tvaru však kvôli rozpadu monarchie nebola realizovaná.
Krátko potom sa M. u Dunajskej společnosti parolodí rozhodol postaviť nové vlečné člny, ale opäť bez úspechu aj cez porovnávacích pokusov u lodného technického skúšobného ústavu vo Viedni. Až v roku 1926, pri príležitosti vypísania ceny za najlepšiu trajektovú loď z Kieli do Korsør, na seba opäť upozornil o 16 percent menším odporom svojho návrhu.
Hamburskú lodenicu "Blohm & Voss" sa rozhodli vybaviť svojim rychloparníkom Schnelldampfer "Europa" vybaveným prednou časťou s Maierform, čo prinieslo jedenásťpercentnú úsporu. Z tejto radostnej správy sa už však neúnavný výskumník a vynálezca nemohol tešiť. Deň pred prijatím tejto správy, 15. decembra 1926, zomrel M. vo svojom byte vo Viedni na otravu svietiplynom.
Ako reutilizáciu otcovho patentu založili jeho dvaja synovia Erich a Werner M. v Nemecku, vo Švajčiarsku, v Terste a v New Yorku vlastné podniky, ktoré sa úspešne udržali. Ďalší vývoj viedol k brezovej prove SV SV-Wulstbug.