WELS, Franz Xaver
* 10. 2. 1873, Maribor, Slovinsko
† 18.10.1940, Viedeň, Rakúsko
konštruktér lietadiel, vynálezca
Po základnej škole navštevoval W. v Grazi reálku a v roku 1891 absolvoval umeleckú školu ako inžinier. Po službe v armáde v rokoch 1893 až 1897sa zdržiaval kratšiu dobu v Anglicku. Mal záujem o lietajúce stroje. V roku 1901 sa zoznámil s rakúskym pionierom letectva Wilhelmom → Kresse. W. sa ponúkol, že bude riadiť jeho lietadlá, ale → Kress sa nechcel nechať pripraviť o priekopníka motorového lietania.
V roku 1903 však W. dostal na odporúčanie → Kresse miesto u Igo → Etricha v Trutnove. Bol poverený literárnymi rešeršami a nakoniec našiel odkaz na javánské lietajúce semienko "zanonia macrocarpa" v publikácii F. Ahlborn, Hamburg. Po mnohých modeloch a štúdiách vznikol v roku 1904 klzák s rozpätím šesť metrov, s ktorým sa konal prvý kázavý let. Ďalšie intenzívnej štúdie viedli k rakúskemu patentu č 23465 "Igo → Etrich a Franz W. v Hornom Starom meste u Trutnova (Čechy) - Lietadlo", prihlásenému 3. marca 1905. Jednalo sa o samokřídlé lietadlo s dvoma rotormi a jedným motorom. Najprv bolo testované bez motora a vetroň s rozpätím približne 15 metrov sa ukázal ako nestabilné, menšie motorové lietadlo ( "Etrich I") bolo testované na jar 1907. Opäť bez úspechu bol veľký vetroň prestavaný. Až 2. októbra 1907 sa v ňom W. vydal nal prvý kĺzavý let.
Keď W. v roku 1908 videl v Paríži úspešný rokov geometrického dvojplošníka bratov Wrightovcov, navrhol → Etrichovi zmenu koncepcie. Etrich však trval na jednoplošník a dokonca kvôli nemu zamestnal nové sily, okrem iného Karla Illner a Pavla Podgornika. Na to sa W. s → Etrichem rozišiel, Etrich na základe skúseností nazbieraných s novými spolupracovníkmi vytvoril úspešný jednoplošník "Holub".
W. potom pracoval ako vynálezca na voľnej nohe. V rokoch 1905 až 1938 si nechal patentovať celkom 33 vynálezov, ktoré mu však nepriniesli väčší komerčný úspech. Ešte u → Etricha skonštruoval motorové sane so skrutkovým pohonom. Počas prvej svetovej vojny sa zaoberal protetikou a v 20. rokoch pohonom pre športové a dopravné zariadenia. Roku 1934 si W. vo Viedni zriadil experimentálne dielňu a venoval sa vývoju "cykloidového lietadla", helikoptéry s rotorom na vodorovnej osi. Roku 1935 si tento vynález nechal patentovať, nemohol však financovať stavbu prototypu. Jeho posledný, 33. patent, sa týkal plutvového pohonu. Potom zomrel v chudobe a v zabudnutí vo Viedni.