WERTHEIM, Franz slobodný pán von

Narodil sa do skromných pomerov malej kupeckej rodiny, dostalo sa mu vtedy obvyklého kupeckého vzdelania. Odborné technické vzdelanie, ktoré si želal, mu však bolo odopreté. Po ukončení školskej dochádzky a vzdelávania cestoval po Nemecku, Francúzsku a Anglicku. Po návrate opustil kupecké povolania a v roku 1841 zriadil v Kremsu továreň na výrobu náradia. Oceľ, ktorú odoberal zo zahraničia, použil najprv vo svojej dielni na rúčky, hobľovačky a sústruhy. Toto náradie nechal W. vyrobiť z habrového dreva, ktoré bolo v Rakúsku dostupné. Súčasne v Štajersku Hamrech inicioval nové pokusy, ktoré by oceľ zlepšili, takže onedlho nahradila oceľ dovážanú.
V roku 1842 prevzal W. dve kováčske dielne na náradie, jednu vo Viedni a jednu v Neuberku bei Scheibbs. Roku 1845 získal na Priemyselnej výstave vo Viedni prvú cenu za svoju viac ako tisíc exponátov čítajúcich zbierku vzorov. Zbierka sa stala vlastníctvom Technologického kabinetu Polytechnická univerzita vo Viedni. Jeho zbierky sa aj po Svetových výstavách stávali súčasťou významných zbierok vzorov a učebných pomôcok, ako napríklad Conservatoire des Arts et Métiers v Paríži (1855) alebo South Kensington Museum v Londýne (1867, dnes Science Museum).
Niekoľko rokov spolupracoval W. so svojím otcom Wilhelmom Knepper. Podnik vyrábal farebný papier, od roku 1853 aj želatínový papier a v roku 1856 sa začala hromadná výroba cigaretového papiera. Keď sa so svojou ženou rozišli, skončila aj spolupráca s Knepper.
V roku 1851 získal patentné práva na pokladňu firmy Sommermayer, vystavenú na Svetovej výstave v Londýne a rok na to získal rakúske privilégium na jej vylepšenú verziu. Taktiež v roku 1852 otvoril vo Viedni-Erdberku prvú dielňu na výrobu ohňovzdorných pokladníc. V februári 1853 usporiadal verejnú skúšku s ohňom, čím dokazoval odolnosť svojich pokladníc.
Jeho ohňovzdorné pokladne si potom objednala Národná banka, všetky daňové úrady a mnoho bánk v cisárstva. V roku 1857 zorganizoval W. v Konštantínopole za prítomnosti sultána ďalšiu skúšku ohňom, po ktorej úspechu začal export na východ. Rok na to spojil svoje Wiener Werkstätten v jeden jediný podnik v vtedajšej Louisengasse (dnes Mommsengasse) vo štvrtom okrese (Wieden).
V roku 1863 získal W. patentné práva na zámok, ktorý vynašiel Američan Yale a zaobstaral všetky svoje zámky a kľúče týmto zariadením. Po týchto obchodných úspechoch vydal v roku 1869 "Nauku o náradí pre dřevaře", ktorá obsahuje text a obrázky, na 41 tabuľkách obsahuje 1.081 väčšinou farebných figúr, na ktorých sú vyobrazené všetky vtedy známe druhy náradia a jednoduché zariadenia a stroje vyrobené z dreva.
Kvitnúci podnik sa v roku 1872 stal akciovou spoločnosťou. Keď sa však v roku 1873 kurzy akcií v dôsledku všeobecnej krízy zrútili, využil príležitosť previesť podnik opäť do svojho súkromného vlastníctva. W. sa potom ešte zúčastnil Medzinárodnej výstavy v Kapskom meste (1877) aj Svetových výstav v Paríži (1878) a Sydney (1879). Popri svojej priemyselnej činnosti bol W. poslancom dolnorakúskeho Krajinského snemu, obecnom radou vo Viedni (1868-1874), viceprezidentom Viedenskej obchodnej a hospodárskej komory (1858-1866), prezidentom dolnorak živnostenského zväzu (1871-1874) a kurátorom Rakúskeho múzea umenia a priemyslu .