GERSTNER, Franz Josef rytier von

Ako syn sedlárov navštevoval G. jezuitské gymnázium v Chomutove, potom študoval v rokoch 1772 až 1777 na univerzite v Prahe u Josepha Steplinga, Jana Tesánka a Stanislava Vydry medicínu, matematiku a astronómiu. Od roku 1779 pracoval ako geodet u Robot-Abolitions-Hofkommission, v roku 1781 však odišiel na Univerzitu Viedeň, aby tu študoval medicínu a astronómiu. Súčasne spolupracoval s viedenskou hvezdárňou, čo ho povzbudzovalo, aby sa viac venoval štúdiu astronómie. V roku 1784 získal G. miesto odborného asistenta v pražskeom klementinskom observatóriu. V tejto funkcii publikoval práce, ktoré vzbudili pozornosť odborníkov v celej Európe. Svojimi výpočtami upravil údaje o zemepisnej dĺžke niekoľkých európskych miest, ktoré predstavovali novú metódu ako určiť zemepisnú dĺžku na základe pozorovania zatmenia slnka. Napriek tomu prijal miesto vrchného inžiniera v komisii spravujúcej pozemkovú daň.
Po smrti jeho učiteľa Jána Tesánka povolala G. pražská univerzita v roku 1788 ako profesora vyššej matematiky. Od tej doby sa G. venoval najmä pedagogickej činnosti a reformám vysokého školstva. V roku 1795 sa stal členom študijnej dvorskej komisie vo Viedni. Tu sa angažoval predovšetkým za prebudovanie rakúskeho technického školstva podľa vzoru parížskej École Polytechnique. Potom čo ústredie vo Viedni jeho ideje nepodporilo, prevzali iniciatívu české stavy a v novembri 1806 založili v Prahe Polytechnický inštitút. G. ako spoluzakladateľ tu vyučoval ako profesor mechaniky a hydrauliky a štvrťstoročie bol tiež riaditeľom. Už v roku 1804 ho univerzita menovala riaditeľom Matematicko-fyzikálnych štúdií.
Jeho prednášky o mechanike vyšli v rokoch 1831-1834 ako príručka mechaniky v troch zväzkoch. Vo svojich raných prácach sa G. zaoberal okrem iného stavebnou mechanikou (1789), pôsobením trenia na výkon strojov (1790), teóriou vodnej energie (1795). Vyjadroval sa k aktuálnym praktickým technickým problémom. Keď bol v roku 1807 požiadaný o stanovisko plánovaného kanálu medzi Vltavou a Dunajom, ktorý mal prechádzať Šumavou, tak túto myšlienku odmietol a zasadzoval sa o spojenie Českých Budějovic a Lince Konskou železnicou, ktorej stavbu nakoniec v roku 1825 začal jeho syn Franz Anton G.
V roku 1811 sa stal riaditeľom vodných stavieb v Čechách, zodpovedným za stavbu a kontrolu mostov. V roku 1821 ochorel na tuberkulózu, a preto sa musel stiahnuť z mnohých funkcií: 1822 z Katedry vyššej matematiky na univerzite, 1828 z pozície riaditeľa vodných stavieb a v roku 1831 z Katedry mechaniky na Polytechnickom inštitúte. Roku 1832 bol penzionovaný a už v júli toho istého roka zomrel.