STEINBERG, Franz Anton von
( STEMBERG)
* 28.10.1684, Kalec u Zagorje na Krasu , Slovinsko
† 7.2.1765, Ľubľana, Slovinsko
Vodný, cestný a banský inžinier
Ako syn majetných rodičov navštevoval S. školy v Cerknici, Ľubľane a Viedni, precestoval Nemecko a Taliansko, vstúpil potom do štátnych služieb a v rokoch 1712 až 1724 sa zaoberal stavom lesov, riek a ciest v Krasu a na Jadrane. V roku 1718 prevzal dozor nad cestami do Gorizje, Terstu a Rijeky.
Pri mapovaní ho podporoval architekt Gregor Maček. Ich mapa z roku 1720 je jednou z prvých tematických špecializovaných máp Slovinska. O tri roky neskôr S. vytvoril všeobecný program stavby a údržby ciest, ktorým dosiahol príkladný efekt. V rámci štúdia riečnej plavby jazdil niekoľko mesiacov na člne po veľkých riekach v Kraňsku a Štýrsku s olovnicou a v roku 1723 nakreslil riečnu mapu. Potom získal zákazky na plány trás lodnej dopravy na riekach Sáva, Dráva a Mura. V roku 1724 sa S. stal správcom ortuťovej bane v Idriji. K reorganizácii bane boli potrebné rozsiahle prípravné práce: kým mohol byť v roku 1827 vytvorený pôdorys a geologický rez všetkých štôl, šachiet, podloží a zariadení, bolo nutné vykonať mnoho meraní a nakresliť plány. S. venoval toto prvé úplné znázornenie bane po viac ako štvrťstoročí práce cisárovi Karolovi IV. Keď cisár na svojej ceste do Terstu po rieke Ľubľanke zavýtal až do Vrhniky, kde sa vtedy ortuť prekladala z ťažných koní na člny, privítali ho baníci s pochodňami a S. mu odovzdal presný model bane. Nová éra začala vyhĺbením niekoľkých nových baní – najvýznamnejšia bola pomenovaná po Márii Terézii. Opatrenia, ktoré S. zaviedol, zvyšovali nepretržite až do konca 18. storočia výnos ortuti. K S-ovým najvýznamnejším žiakom v Idriji patril tiež Jožef Mrak.
Po odchode do penzie v roku 1747 sa presťahoval S. do Ľubľany a zaoberal sa predovšetkým výskumom Cerknického jazera, ktoré k sebe už v druhej polovici 17. storočia priťahovalo pozornosť kraňského všestranného učenca Johanna Weikarda Valvasora.
