ZACH, František Xaver

Absolvoval vojenskú akadémiu vo Viedni, študoval matematiku a astronómiu v Londýne a získal doktorát z práva a filozofie v Oxforde. Po štúdiu sa stal dôstojníkom rakúskej armády, ale od roku 1775 pracoval v Londýne ako domáci učiteľ u sasko – gotského vyslanca a od roku 1776 v službách sasko – gotskeho arcivojvodu Ernesta II. v Gothe. V roku 1786 bol vymenovaný za plukovníka, potom za hlavného veliteľa a správcu dvora sasko – gotskej ovdovenej vojvodkyne Karolíny, ktorú sprevádzal na zahraničných cestách po Francúzsku a Taliansku.
Nasledujúci rok zriadil v Seebergu pri Gothe hvezdáreň, ktorej riaditeľom zostal až do roku 1806. Tu zorganizoval v roku 1798 prvý medzinárodný astronomický kongres. V rokoch 1807 až 1813 žil v Janove, Neapole a v Lucce, kde tiež spolupracoval na výstavbe hvezdární. Potom založil observatórium v Ženeve, ktoré viedol až do roku 1827.
Od roku 1827 sa zdržiaval v Paríži, kde sa špecializoval na astronomické pozorovania pohybu Slnka a zaoberal sa aberáciou (odchýlkou) a nutáciou hviezd. Spolupracoval s českým astronómom Martinom Aloisom Davidom, ktorého podporoval pri dokončovaní pražskej hvezdárne, ďalej s Maximiliánom Hellom a Jánom Lipským, ktorému poskytol rady z matematiky pri mapovaní Uhorska a určovaní súradníc niektorých uhorských miest.
Zach sa niekoľkokrát angažoval ako zakladateľ a vydavateľ časopisov: 1788 až 1800 vo Weimare „Allgemeine geographische Ephemeriden“ (Všeobecné geografické efemeridy), od roku 1800 v Gothe „Monatliche Correspondenz zur Beförderung der Erd und Himmelskunde“ (Mesačná korešpondencia k povýšeniu zemepisu a astronómie) a od roku 1813 v Ženeve „Correspondance astronomique, géographique et hydrographique“ (Astronomická, geografická a hydrografická korešpondencia), v ktorých publikoval aj výsledky vlastných pozorovaní. Pomenovaný je po ňom jeden kráter na prednej strane Mesiaca.