TERPINC, Fidelis

Po školskej dochádzke v Krani a Ľubľane začal T. v 20-tych rokoch podnikať. Okolo roku 1820 založil spoločne so svojim otcom valcovňu kože v Krani a dielňu na výrobu slamených klobúkov v Ľubľane, ktorá sa potom priemyselne rozvinula. V roku 1825 získal pozemok v Fužine, presťahoval sa do Ľubľany a podnikol veľkú cestu po Európe. Na svojej usadlosti vo Fužine na rieke Ľubľanke založil niekoľko veľkých mlynov s celkovým výkonom vodných kolies 330 konských síl, ktoré zásobovali väčšinu Kraňska múkou. T. organizoval tiež veľkoobchod poľnohospodárskych výrobkov, podporoval inováciu v poľnohospodárstve a chove dobytka a bol predsedom Poľnohospodárskeho spolku Kraňsko. Okrem iného založil v Slovinsku Podkováčsku a veterinárnu školu. Jeho práce získali uznanie na výstavách poľnohospodárstva a remesiel vo Viedni, Berlíne, Paríži a Londýne. Poľnohospodárska akadémia v Paríži ho menovala za člena.
Od roku 1836 sa T. čím ďalej tým viac venoval priemyslu. Prestaval časť mlynov na Ľubľanke na píly, olejárne a v roku 1842 založil akciovú spoločnosť, pod ktorú spadali prvé papierne a prvá továreň na činidlá a farby v Ľubľane. Po prestavbách na začiatku 50-tych rokov 19. storočia a inštalácii stroja na papier mala jeho továreň 200 zamestnancov. Denná produkcia 35 metrických centov papiera pokrýval T. spotrebu v Kraňsku, vyvážal do Chorvátska, Slavónie a Maďarska a cez Terst obchodoval aj so zámorím.
V 60-tych rokoch 19. storočia pribudli prevádzky vo Verje u Medvode a Goričane. Tu T. od roku 1872 vyrábal najprv papier z drevoviny, po hospodárskej kríze však musel podnik predať. V roku 1862 založil ešte v Ľubľane parou a vodou poháňanú továreň na vlnené látky a deky, ktorá na začiatku zamestnávala 130 osôb. T. zastával ako prvý Slovinec úrad zástupcu zemského hajtmana. V roku 1868 z dôvodu choroby všetkých verejných úradov vzdal.