PORSCHE, Ferdinand

Po štúdiu na strojníckej priemyselnej škole v Liberci nastúpil syn klampiarskeho majstra v roku 1893 ako praktikant do "Vereinigte Elektrizitätswerke Egger" vo Viedni, kde v roku 1897 bol povýšený na vedúceho skúšobného úradu. Roku 1899 prešiel k firme Lohner ako konštruktér elektroautomobilov. Tu postavil svoje prvé motorové vozidlá. Tento "P.-Lohner-Chaise" bol ešte veľmi podobný koču. Dve sedadlá pod krytom, extra lavička a blatník z roku 1880. Markantné bolo vstavanie elektromotora do hláv predných kolies, ktoré boli zároveň hnacími aj riadiacimi kolesami. Vozidlo bolo s veľkým úspechom vystavované na Svetovej výstave v Paríži v roku 1900. Roku 1906 sa P. stal vedúcim vývoja a výroby v spoločnosti "Österreichische Daimler-Motoren" vo Wiener Neustadte.
Po stavbe rôznych elektromobilov a zmiešaných vozňov sa priklonil k pohonu spaľovacím motorom, pretože spoznal, že obe predchádzajúce konštrukcie boli príliš ťažké. V roku 1907 boli postavené prvé vozidlá "Maya" s pohonom na benzín. P-ho automobily sa na Závode princa Heinricha v roku 1910 umiestnili na prvých troch miestach.
Okrem toho sa P. zaoberal stavbou leteckých motorov a ťažkých ťahačov pre delá. V roku 1912 vznikol letecký motor s výkonom 90 konských síl s chladením vzduchom. Roku 1914 skonštruoval vlak domobrany Landwehrzug a počas prvej svetovej vojny sa zúčastnil mnohých veľkých vojenských projektov pre rakúsku armádu. Okrem iného motorizácia nového 30,5 centimetrového mažiara, prvého ťažkého motorizovaného dela na svete. V roku 1916 ho spoločnosť "Austro-Daimler-Motoren" vymenovala svojím generálnym riaditeľom.
Po vojne P. vyvinul závodné vozidlo Austro-Daimler typu "Sascha" a od neho odvodený malý automobil. Na základe obmedzených možností vývoja v povojnovom Rakúsku prevzal v roku 1923 ako člen predstavenstva technické oddelenie spoločnosti "Daimler-Motoren" v Stuttgarte (od roku 1926 "Daimler-Benz AG"). Do tejto doby spadá aj vývoj športových vozidiel Mercedes-Benz typu "S", "SS", "SSK" a "SSKL", ktoré dosahovali významných športových úspechov.
V roku 1929 P. dúfal, že ako člen predstavenstva a technický riaditeľ "Steyr-Werke AG" bude predsa len schopný realizovať svoje idey v Rakúsku. Pád Bodencreditanstalt a nasledujúce hospodárske problémy ho však donútili, aby svoju činnosť ukončil a na konci roka 1930 založil v Stuttgarte vlastnú konštrukčnú kanceláriu, ktorá pracovala pre nemecké automobilky. Vznikli vozy so šesť a osemvalcovým motorom pre firmu Wanderer, malý voz pre firmu Zündapp, malý voz pre NSU a závodné vozidlo Auto-Union. K tomu pribudli motory pre autá a lietadlá, podvozky, závesy kolies, riadenie, prevodovky atď. Jednou z najvýznamnejších konštrukcií bolo odpruženie skrutnou tyčou, ktoré bolo použité v mnohých P-ho konštrukciách a tiež u úžitkových a závodných vozidlách.
V Stuttgarte začal P. plánovať aj lacné "ľudové vozidlo" (nemecky Volkswagen). V roku 1934 preto s P-ho konštrukčnou kanceláriou uzavrel Ríšsky zväz automobilového priemyslu zmluvu o stavbe "Volkswagenu". "Tretia ríša" sa P-ho konceptu chopila a poverila ho v roku technickým vedením továrne, zriadenej "Nemeckým frontom práce" vo Wolfsburku. V prípravnom štádiu týchto prác sa P. v rokoch 1936 a 1937 dvakrát bol informovať v USA u Henryho Forda o masovej výrobe na báze bežiaceho pásu.
Počas druhej svetovej vojny vyvinul P. pre Deutsche Wehrmacht okrem iného tank "Tiger". Po dvojročnom väzení vo Francúzsku (1945 až 1947) začal P. v Gmünde (Korutánsko) s výrobou poľnohospodárskych strojov a konštrukcií P. "Typ 356". V rokoch 1949/50 sa firma pod jeho vedením opäť presťahovala do Stuttgartu a začala vyrábať automobily P. Podnik s menom P. patrí dodnes k menším, ale úspešným výrobcom automobilov a obchodníkom s nimi.