REDTENBACHER, Ferdinand Jakob

R., bol synom obchodníka so železom, švagrom a bratrancom chemika Josepha R. a zoológa Ludwiga R. V umelecky založenej rodine boli hosťami okrem iných Joseph Mayerhofer a Franz Schubert. Po tom, čo sa R. v rokoch 1820 až 1824 vyučil za kupca v obchode s lahôdkami a metrovým tovarom svojho strýka, zhotovoval v rokoch 1824/25 stavebné plány a geometrické výkresy na stavebnom riaditeľstve v Linz, zatiaľ čo sa súkromne vzdelával v matematike. V rokoch 1825 až 1829 študoval vo Viedni na Polytechnickom inštitúte, súčasne na univerzite u Andreasa von Ettingshausena a Josepha Johanna von Littrowa. V rokoch 1829 až 1833 bol R. asistentom strojárstva u Johanna Arzbergera na Polytechnickom inštitúte.
V roku 1835 bol zamestnaný na vyššej Priemyselnej škole v Zürichu ako profesor matematiky a geometrického kreslenia. Úzke spojenie s Johannom Kasparom Escherom a techniky strojárskej továrne Escher-Wyss ho veľmi skoro prinútilo k tomu, aby doteraz empiricky preverené náležitosti strojárstva teoreticky podložil matematickými metódami, čím sa stal zakladateľom vedeckého strojárstva.
Už jeho nákresy z zürišského obdobia dokumentujú jeho sklon k systematickosti a vynikajúcemu kresliarskemu umeniu, ktoré neskôr bolo typické aj pre jeho prednášky. Kreslenie a krajinomaľba boli údajne jeho najmilšími aktivitami v jeho voľnom čase.
Od roku 1841 pôsobil R. ako profesor matematiky a strojárstva (1857 až 1862 ako riaditeľ) na Polytechnickej škole v Karlsruhe, ktorej povesť a ďalší rozvoj sú nerozlučne spojené s jeho činnosťou. V Karlsruhe vznikli všetky jeho dôležité, pre vývoj strojárstva zásadné, publikácie, ktoré sa týkali nielen vtedajších hnacích a pracovných strojov, ale tiež konštrukčných princípov všeobecného strojárstva. Jeho prednášky neboli ilustrované iba jeho veľkolepými kresbami na tabuli, ale tiež skicami pre poslucháčov. Na svojich prednáškach popisoval R. vtedy najmodernejšie metódy priemyselnej výroby všetkého druhu včítane princípu bežiaceho pásu. Pre prednášky z mechaniky založil dodnes dochovanú zbierku pohybových mechanizmov. Kresby pre tlačený inventár tejto zbierky zhotovili jeho asistenti, neskôr z väčšej časti pôsobiaci v strojárskej a lokomotívnej továrni v Esslingene, ktorí sa u R. učili „Zákonom stavby lokomotívy“.
K mnohým R-ovým žiakom okrem iných patril berlínsky profesor strojárstva Franz Reuleaux, lokomotívny fabrikant Oscar Henschel, syn vynálezcu rýchleho tlačiarenského lisu, Friedricha Koeniga, priekopník automobilov Karl Benz, konštruktér prvých plynových hnacích strojov Eugen Langen, strojársky fabrikant Heinrich Sulzer-Steiner a jeho brat Albert z Winterthuru, zakladateľ strojárskej továrne Augsburg-Nürnberg AG. (MAN), Heinrich von Buz, banský priemyselník August Thyssen, výrobca šijacích strojov Max Gritzner, R-ov bratranec, jeho asistent Fred Wolf, ktorý v USA založil továreň na chladničky Linde, rovnako ako technici významní v oblasti parných strojov, Joseph Trick a Karl Kley.