LOBE, Feliks
* 14.10.1894, Ľubľana , Slovinsko
† 9.5.1970, Ľubľana , Slovinsko
Strojný inžinier
Lobe sa už ako žiak zaoberal vynálezmi a ako maturant prihlásil svoj prvý patent. Po maturite na gymnáziu v Novom Meste v roku 1914 začal študovať strojárstvo v Prahe. Roku 1915 však musel narukovať a v štúdiu mohol pokračovať až po vojne, titul inžiniera získal v roku 1922.
V rokoch 1922 až 1927 bol šéfkonštruktérom vo viedenskej strojárne Warchalowski-Eissler, potom rok v štátnej železničnej spoločnosti. Plánoval a konštruoval parné, elektrické a dieselové lokomotívy a električky. Na svoje riešenia pružín, pohonu a bŕzd pri elektrických lokomotív s vnútorným spaľovaním získal patenty.
Po odchode z Viedne sa Lobe stal technickým vedúcim továrne na vagóny, stroje a motory v Slavonskom Brode. V roku 1930 ho známy elektrotechnik Milan → Vidmar vzal na Univerzitu Ľubľana, kde ako mimoriadny profesor elektrotechniky prednášal základy strojárstva. Tu v roku 1933 inicioval zriadenie hydrotechnických, kalorických a technologických laboratórií a budovy strojnej fakulty.
Lobe i naďalej zostal činný ako vynálezca, najmä v oblasti systémov ozubených kolies, na ktoré získal patenty. V roku 1949 sa stal riadnym členom Slovenskej akadémie vied a umení, v rokoch 1958/59 bol dekanom Fakulty elektrotechniky a strojárstva v Ľubľane, v ďalšom roku prodekanom. Aj po svojej predčasnej emeritaci ďalej prednášal na Vysokej škole technickej.
