ROMER, Eugeniusz

Romer študoval od roku 1889 na Jagelonskej univerzite v Krakove, od roku 1891 na univerzite v Halle, potom na univerzite v Ľvove, kde na základe svojej dizertačnej práce "Štúdia o rozložení tepla na zemeguli" získal doktorát filozofie. Vo svojom štúdiu pokračoval vo Viedni a Berlíne. V mnohých článkoch v časopise "Počasie" vyvrátil teóriu Eduarda Brücknera o klimatických zmenách a zároveň spochybnil dĺžku trvania klimatických zmien a súdobosti klimatického maxima a minima.
Ví svoje habilitačně práci "Geografické rozloženie zrážok v karpatských krajinách" využil exaktní vědecké metody na spracovanie materiálu zo zrážkových staníc a zapracoval do skúmaného materiálu príslušné korektúry.
V roku 1899 kritizoval vo svojej práci "Vplyv klímy na tvar povrchu Zeme" vtedy panujúce preceňovanie úlohy tektoniky pri tvorbe reliéfu. Hoci Romer nepoznal dielo W.M. Davise "Physiography", ktoré sa objavilo v tom istom roku, použil vo svojej práci pojem "cyklus krajinných premien" a zaviedol ho, súčasne s Davisom, do literatúry. Vo svojom ďalšom diele s názvom "Úloha riek v dejinách a geografii ľudstva" vytvoril roku 1901 teóriu, že rieky netvoria prirodzené hranice. Výsledkom jeho mnohoročných rozsiahlych štúdií o zmenách Poľska bola správa "Štúdia podnebie na území bývalého Poľska", zverejnená v roku 1910 vo švajčiarskom časopise "Bulletin de la Société vaudoise de Sciences Naturelles". Bolo to prvé geografické spracovanie podnebia na území Poľska pred jeho rozdelením.
Romer rozlíšil hlavné klimatické oblasti Poľska a spojil ich klimatický obraz s inými faktormi prostredia, ako sú napr hypsometrie, reliéf, poloha, atď. Upozornil na osobitné charakteristiky poľskéhej klímy a na jeho klimatické hranice. Známy francúzsky geograf Emanuel de Martonne opísal vo svojej učebnici "Traité de géographie physique" v klasifikácii klímy "climat polonais" podľa Romera a upevnil tak tento pojem vo svetovej vede.
Na základe vykonaných skúmaní Východných Karpát vypracoval Romer teóriu o vplyve snehových závejov na protiľahlé horské svahy. Roku 1916 sa známy geograf F. Euquist vo svojej práci o zaľadnení Škandinávie odvoláva na túto teóriu.
Roku 1908 sa objavil "Malý zemepisný atlas", v ktorom Romer prvýkrát predstavil hypsometrickú syntézu celej zemeguli. Pri výbere vrstevníc zaviedol do kartografie novinku, ktorá spočívala v tom, že vrstevnice od 300 m stanovil ako orámovanie nížin a vysočín a izoláty od 7000 m určil na objasnenie podmorského reliéfu. Všetky mapy kontinentov mali jedno a to isté meradlo. Bol to jeden z prvých atlasov svetovej kartografie, v ktorom Lambert vydal planiglóby a mapy svetadielov v rovnakom zobrazení, tzn. vo vernom, rovnakoplochom, azimutárnom zobrazení povrchu.
V roku 1916 sa vo Viedni objavil "Geograficko-štatistický atlas Poľska". Pre zobrazenie obyvateľstva a hospodárstva využil Romer originálnu metódu izolínie, ktoré spájajú miesta s rovnakými hodnotami. Táto metóda prebratá z klimatológie bola prvýkrát použitá Engelbrecht pre opis svetového hospodárstva. Romer ju využil ku kartografickému zobrazeniu rôznych javov a výrazne tým rozšíril rozsah použitia izolínie.
Roku 1921 založil Romer vydavateľskú spoločnosť "Atlas" a kartografický inštitút, ktorý mal neskôr niesť jeho meno. Toto bol začiatok poľskej kartografie. Roku 1923 vydal "Poľský kartografický prehľad". V tomto vydaní stanovil pravidlá pre vydávanie máp, tzv "Romerovej mapy", ktoré sú dodnes používané.
Pokračoval vo svojich glaciologických výskumoch a dokázal v rozpore s teóriou R. Lucerna, že zaľadnenie Tatier bolo osobitným a samostatným procesom. Romer rozlišoval v Tatrách 4 glaciálne a 3 interglaciálne časy.
Roku 1948 vypracoval klimatické mapy pre nový atlas Poľska. Pre rozlíšenie klimatických ukazovateľov vyvinul nové zobrazenie, tzv gradienty a izogradienty klimatických javov, ktoré tvorili základ geografickej klasifikácie klímy.
Na sklonku života sa úplne venoval štúdiu máp. Predpokladal, že na základe analýzy všeobecne-geografickej mapy, a najmä riečne siete, sa dá chápať história krajiny veľkého územia, a dokonca kontinentov. Táto metóda analýzy a dedukcie, začatá Romerom, je známa ako "kartografická metóda skúmania".
R. napísal cez 870 článkov a recenzií, vytvoril 60 atlasov a 140 nástenných máp. Od roku 1919 bol členom Poľskej akadémie vied. V rokoch 1928-1938 bol viceprezidentom Medzinárodnej geografickej únie.