WEYR, Emil

W. študoval rovnako ako jeho brat Eduard → W. u svojho otca Františka W. matematiku a fyziku na Vyššie nemeckej reálnej škole v Prahe. Potom navštevoval pražský Polytechnický inštitút, kde v rokoch 1865 až 1868 navštevoval najmä prednášky z geometrie Wilhelma Fiedlera, pôvodom z Chemnitzu. Bezprostredne po ukončení štúdia získal W. miesto asistenta na Katedre matematiky u Heinricha Durége, ktorý ho ďalej nadchol pre geometriu.
Vtedy tiež W. publikoval svoje prvé práce, ktoré sa venovali teórii magnetických plôch a magnetickému pôsobenie elektrických prúdov a ktoré sa stretli s veľkým záujmom Ernsta → Macha, ktorý vtedy vyučoval na pražskej univerzite. V roku 1869 promoval v Lipsku, 1870 sa stal súkromným docentom a začal na pražskej univerzite vyučovať projektivnu geometriu. Jeho plán získať štipendium a odísť do Paríža k Michelovi Chaslesovi, Charlesovi Hermitte, Bonnet, Josephovi Louis François Bertrand a JA Serreta však stroskotal kvôli vypuknutiu prusko-rakúskej vojny. Miesto toho odišiel W. v decembri 1870 do Milána, kde navštevoval prednášky Luigi Cremonase, s ktorým ho rovnako ako s Felice Casoratim, spájalo dlhoročné priateľstvo. Na jar 1871 pokračoval v študijnej ceste do Padovy, Bologna, Pisy, Ríma a Neapola a nadviazal tam kontakty s vtedy významnými talianskymi matematikmi.
V máji 1871 sa vrátil späť do Prahy, a pretože FJ Studnička odišiel z Vysokého učenia technického na Katedru matematiky na Karlovej univerzite, nastúpil W. na Studničkové miesto ako mimoriadny profesor matematiky. V rokoch 1870 až 1872 publikoval W. dvanásť prác, preložil dve väčšie práce od Cremony a spoločne s bratom Eduardom začal vydávať prvú slovenskú učebnicu projektivnej geometrie "Základová vyššia geometria" (1870-1878). Bol spoluzakladateľom časopisu "Archív Mathematik a fyziky" a ako šéfredaktor sa mu snažil dať medzinárodnej, viacjazyčný formát. Potom čo odišiel z Prahy sa však po dvanástich rokoch prestal časopis vydávať.
V roku 1875 mu viedenská univerzita ponúkla riadnu profesúru matematiky pod podmienkou, že sa bude vo Viedni venovať najmä geometriu. Počas takmer dvadsaťročnej vzdelávacej činnosti vo Viedni patril W. k najvýznamnejším matematikom svojej doby. Spoločne s Gustavom von Escher sa mu roku 1890 podarilo vo Viedni založiť prvý matematický odborný časopis v Rakúsku, "Monatshefte für Mathematik und Physik".
W. publikoval počas svojej 27 ročnej, relatívne krátkej vedeckej kariéry cez 150 vedeckých prác, prevažne o geometrii. Zo systematického skúmanie rovín - a aj priestorových kriviek tretieho a štvrtého poriadku - vznikla práca "Beiträge zur Curvenlehre" (Príspevky k náuke o krivkách, 1880