VOTOČEK, Emil

Ako syn pražského obchodníka s papierom mal V. prevziať otcovu živnosť, a preto po gymnáziu navštevoval obchodnú akadémiu. V. sa však zaujímal o chémiu, predovšetkým o organickú, a zapísal sa na České vysoké učení technické v Prahe. Po štúdiu strávil V. rok vo francúzskom Mulhouse, kde sa zoznámil s chémiou farieb, a ďalší rok v Göttingene, kde sa zaoberal výskumom sacharidov.
Od roku 1895 pracoval ako asistent na Českom vysokom učení technickom, kde sa v roku 1900 habilitoval ako docent. Jeho učiteľ Rayman, žiak Friedricha Augusta von Kekulés a profesor chémie na Karlovej univerzite, ho habilitoval a podporoval. Roku 1906 sa V. stal mimoriadnym a rok na to riadnym profesorom experimentálnej anorganickej a organickej chémie na Českom vysokom učení technickom, ktoré ho v roku 1921/22 zvolilo svojim rektorom. V. tu pôsobil až do uzavretia školy v roku 1939.
V-ov záujem bol široký a zahŕňal organickú, anorganickú a analytickú chémiu. Vedľa rady objavov, obzvlášť v chémii sacharidov, sa V-ovi pripisuje aj medzinárodne uznávaná terminológia metylpentózy. Mnoho rokov pôsobil V. ako člen terminologickej Komisie organickej chémie v rámci International Union od Pure and Applied Chemistry (IUPAC). V-ove práce o chémii sacharidov sa týkali ich izolácie a charakteristiky. V. opísal napr epimeru pre ich určitý spôsob priestorovej izomérie väzieb, ale aj početné syntézy sacharidov a ich derivátov.
Ako učiteľ publikoval V. niekoľko učebníc organickej a anorganickej chémie. Ako príspevok k rýchlemu rozšíreniu medzinárodného výskumu založil spolu s Jaroslavom → Heyrovským časopis "Collection of Czechoslovak Chemical Communications". V. sám hovoril francúzsky, poľsky, srbochorvátsky, taliansky, španielsky a nemecky. Toto mimoriadne jazykové nadanie mu umožnilo vydať niekoľko chemických slovníkov a česko-francúzsku konverzáciu. V. bol muzikálne nadaný a po štúdiu na pražskom konzervatóriu bol činný okrem toho ako hudobný skladateľ komornej hudby a piesní.
Od roku 1972 udeľuje Vysoká škola chemicko-technologická Votočkovú medailu ako najvyššie vyznamenanie za výnimočné vedecké zásluhy v oblasti chémie. Roku 1933 bol V. navrhnutý na Nobelovu cenu za chémiu, toho roku však nebola udeľovaná.