ŠKODA, Emil

Š pochádzal z majetných rodín a po reálke v Plzni a Chebe študoval najprv dva roky na Vysokom učení technickom v Prahe a potom v Stuttgarte. Roku 1859 sa ako dobrovoľník zúčastnil vojny v Taliansku, ktorej následkom si privodil žalúdočné ťažkosti, ktoré ho obťažovali po celý život. Štúdium nakoniec dokončil na Vysokej škole technickej v Karlsruhe.
Prvé skúsenosti ako inžinier nazbieral Š v Chemnitzi v továrni na obrábacie stroje, založené Richardom Hartmannom, potom v Magdeburgu v pretekoch Gruson a v Brémach v strojárskej továrni Wesser. Po návrate do Plzne pracoval ako hlavný inžinier v strojárskom závode grófa Ernsta von Wallenstein. Roku 1869 Wallenstein svoju továreň predal svojmu hlavnému inžinierovi. Výrobný program zahŕňal parné stroje, kotly a čerpadlá, stroje pre cukrovary, pivovary, papierne a tehelne. Podnik pod Š-ovým vedením expandoval, dobyl ruský trh a roku 1876 zriadil pobočku v Kyjeve. V tej dobe strojársky závod mal 150 zamestnancov.
Od 70. rokov 19. storočia, aj cez cyklické poklesy, rozširovanie neustále pokračuje: 1871 otvorenie novej zlievárne, 1872 vybavenie montáže novými pojazdnými žeriavmi a strojárske továrne novými obrábacími strojmi, 1882 otvorenie modelovej zlievarne a kováčne, 1885 otvorenie oceliarne. Rok na to postavil Š svoju vlastnú vlakovú stanicu "Plzeň - Škodové závody" a továreň pre štátnu železnicu Viedeň - Eger.
V priebehu 80. rokov 19. storočia vstúpil aj do zbrojného priemyslu a vyrábal tanky. V roku 1888 dodal Š prvé lafety pre delá a v roku 1890 začala sériová výroba diel kalibru 47mm, 70mm, 120mm a 150mm. Vtedy už podnik zamestnával 3.000 ľudí a Škodove závody boli najväčšou zbrojárskou továrňou v monarchii.
V roku 1897 bola do prevádzky uvedená prvá oceliareň pre liatu a martinskú oceľ a nové modelové dielne. Škodove závody potom teda mohli okrem kanónov dodávať aj lodné tanky Schiffspanzer a pancierové veže, oceľové odliatky a výkovky, ako napr opory hriadeľa a rámy kormidiel Steuerrahmen.
V roku 1899 bol podnik prevedený na akciovú spoločnosť "Škodove závody as v Plzni ". Š si ako predseda správnej rady a riaditeľ ponechal podstatný vplyv. Okolo roku 1900 zamestnával 4.000 pracovníkov a 200 úradníkov. Výrobky Škodových závodov, okrem iného výstroj vojnových lodí, zariadenia cukrovarov alebo pivovarov, parné a plynové motory, žeriavy, hydraulické lisy, stroje pre bane a mraziace zariadenia, sa vyvážali do celého sveta. Š tak dodal aj turbíny pre elektráreň na Niagarských vodopádoch.
Dynamický rozvoj prerušila náhla smrť zakladateľa počas návratu z kúpeľov Bad Gastein.
Ako mnoho vlastenecky zmýšľajúcich podnikateľov sa taktiež Š angažoval sociálno: v roku 1871 založil nemocenskú pokladnicu pre robotníkov a 1893 dôchodkový spolok pre úradníkov. Na vrchole svojej podnikateľskej kariéry ho v roku 1899 cisár vymenoval doživotným členom Panskej snemovne.
Roku 1925 prevzali Škodove závody automobilku Laurin & → Klement v Mladej Boleslavi. V rámci koncernu Volkswagen existuje tento tradičný podnik dodnes.