RUSJAN, Edvard

R. sa rovnako ako jeho otec vyučil za stolára, ako športovec bol však celý život nadšený letectvom. Stanicami jeho života boli Terst (1886 – 1890), Renče (1890 -1898), Gorica (od roku 1898), Záhreb (koniec roku 1910) a Belehrad (začiatok roku 1911).
Svoje prvé verejné úspechy dosiahol v cyklistike, kde stretol osoby, ktoré boli neskôr dôležité pre jeho záujem o letectvo. Nadšenie pre letectvo zdieľal od roku 1897 so svojim o dva roky starším bratom Jožom, ktorý až do R-ovej smrti ostal jeho najbližším spolupracovníkom a potom pokračoval v jeho práci. V roku 1900 postavili obidvaja bratia prvý model schopný letu.
V roku 1908 sa rozhodli postaviť lietadlo, stroskotali však na nedostatku technických poznatkov a na nedostatku peňazí na motor. Napriek tomu sa R. rozhodol – podľa vzoru bratov Wrightov – sám postaviť motor a odcestoval s plánmi k inžinierovi Franzovi Millerovi do Turína. Miller nadaného muža podporil, obstaral mu motor lietadla „Anzani“ s 25 konskými silami a umožnil mu navštíviť medzinárodné letecké stretnutie v septembri 1909 v talianskej Brescii. Tu R. na vlastné oči videl najnovšie vymoženosti letectva a zoznámil sa okrem iného s Luoisom Blériotom, ktorý krátko predtým ako prvý preletel kanál La Manche.
Vzorom pre jeho vlastné lietadlo sa mu však stal v Brescii víťazný americký „Curtiss Golden Flyer“. Po návrate do Gorice skonštruoval so svojim bratom Jožom a dobrovoľnými pomocníkmi dvojplošník, s ktorým po niekoľkých konštrukčných úpravách 25. novembra 1909 Rusjan (ako prvý Slovinec) letel 60 metrov. O štyri dni neskôr zvládol už 600 metrov. Do augusta 1910 postavili bratia sedem lietadiel, ktoré boli nazvané podľa Edvarda „Eda“. „Eda I“ bol dvojplošník, „Eda II“ trojplošník typu „kačka“ (s motorom umiestneným vzadu a impulzom), „Eda III“ a „Eda IV“ boli rovnako ako „Eda I“ dvojplošníkmi, „Eda V“ zodpovedal vzoru jednoplošníka „Demoiselle“ (Santos – Dumont), „Eda VI“ vznikol podľa Blériotovho lietadla č. XI. a „Eda VI“ bol polovičný dvojplošník. Do všetkých lietadiel namontovali bratia ten istý motor „Anzani“, ktorý však nikdy nefungoval celkom bez problémov a ktorý obmedzoval lety výškou 50 metrov v trvaní niekoľkých minút.
Po mnohých neúspechoch sa R. zlúčil s podnikateľom a konštruktérom lietadiel Mihajlom Merćepom zo Záhrebu. Potom v Záhrebe od septembra do polovice novembra 1910 vznikalo jeho najlepšie lietadlo, jednoplošník s rozpätím 14,4 m a motorom „Gnome“ s 50 konskými silami. S týmto lietadlom sa R. vzniesol už po 28 metroch od zeme a dosiahol maximálnu výšku letu cez 100 metrov. Aby podporil predaj (okrem iného Srbskej armáde) usporiadal na začiatku roku 1911 letecké stretnutie v Belehrade, ktoré však bolo v znamení nepriaznivého počasia. Aj napriek tomu riskoval R. 9.januára 1911 letecký pokus. Po troch kilometroch odtrhol náraz vetra pri pristávacom manévri jedno krídlo, pri páde R. zahynul. Jeho brat Jožo spolupracoval s Merćepom v Záhrebe aj naďalej a podľa R-ových plánov postavil do roku 1914 ďalšie 3 lietadlá.