WEYR, Eduard

S matematikou sa W., rovnako ako jeho starší brat Emil → W., dostal do kontaktu na Vyššie nemeckej reálnej škole v Prahe, kde vyučoval ich otec František W. (* 1820). Aj keď školu zo zdravotných dôvodov nemohol dokončiť, navštevoval už v pätnástich rokoch ako mimoriadny poslucháč prednášky z matematiky na pražskom Polytechnickej inštitútu. V roku 1868 poslal Akadémii vied vo Viedni dve pojednania na zverejnenie v správach zo zasadnutia (tzv. Sitzungsberichten); publikovania sa dočkala práca o rozšírení vety Girard Desarguese.
V roku 1868/69 začal konečne riadne štúdium na Vysokom učení technickom v Prahe. Počas štúdia mu v Sitzungsberichten viedenskej akadémie vyšli ďalšie práce, ďalej v "Crelle's-Journal" a v "Zeitschrift für Mathematik und Physik". Keď v roku 1871 vyšla Prvá správa Jednoty slovenských matematikov, obsahovala jeho článok o projektívnych útvaroch roviny. V tom istom roku uverejnil v časopise Živa spolu s bratom Emilom → W. prvá časť prvej českej učebnice projektivnej geometrie "Základová vyššia geometria".
Po vojenskej službe mu štipendium umožnilo získať skúsenosti v zahraničí. Pobyt u matematika Alfreda Clebsche v Göttingene sa však skončil tragicky, pretože Clebsche po troch týždňoch (7. novembra 1872) zomrel na záškrt. W. sa zoznámil aj s Felix Klein, odmietol však jeho pozvanie do Erlangene a namiesto toho podal v roku 1873 svoju dizertácii, venovanú algebraickým priestorovým krivkám, v Göttingene. Ďalšie pobyt u JA Serreta a Charlesa Hermite využil na štúdium teórie eliptických funkcií. S Hermitte zostal dlhšie vo vedeckom kontakte a publikoval s ním spoločne práce.
Po návrate do Prahy sa habilitoval na Českom vysokom učení technickom, odmietol ponuku profesúry na novej univerzite v Záhrebe. Po odchode svojho brata Emila → W. do Viedne sa stal roku 1876 mimoriadnym a 1881 riadnym profesorom na českej technike. V roku 1876 sa W. habilitoval aj na pražskej univerzite. Roku 1878 odmietol aj ďalšie ponuky z Innsbrucku a Černovice, rovnako ako ponuku odísť do Viedne. Docentúry na pražskej univerzite prenechal nadanému matematikovi Ľudovítovi Krausovi. V roku 1885/86 odišiel W. do Berlína, aby sa zúčastnil prednášok Karla Weierstrass a Leopolda Kroneckera. Keď mal konečne 1. októbra 1903 nastúpiť na pražskú univerzitu, zomrel počas letných prázdnin 1903 na mŕtvicu.
Od roku 1875 pôsobil W. ako stály sekretár Jednoty slovenských matematikov a od roku 1882 ako redaktor "Časopisu pre pestovanie Matematiky a fyziky". Matematické práce Eduarda Weyra sa sústredia na geometriu a algebru a aj na matematickú analýzu. K učebnici základov projektivnej geometrie sa po článkoch, uverejnených v roku 1871 v časopise Živa - ešte raz vrátil v roku 1898, keď spísal "Projektívnu geometriu základných útvarov prvého poriadku".
Jeho hlavným záujmom však bola teória kriviek a plôch, ku ktorej v roku 1891 publikoval prácu "O teórii plôch". Jeho algebraické práce sa čím ďalej viac sústredili na problematiku lineárnej algebry. Ďalšou oblasťou jeho záujmu bola teória matríc, ktorá vznikla až po práci Arthura Cayleye z roku 1858. Svoje výsledky zhrnul W. v práci "O teórii foriem bilineárných" z roku 1889. Krátko pred smrťou vydal ešte svoju učebnicu "Diferenciálny počet" (1902), ktorá vyvolala polemiku medzi W. a JV Pexiderem.