BÁNKI, Donát

Ako syn okresného lekára v malej dedinke, navštevoval reálku v Budapešti. Potom
išiel na Strojnícku fakultu Technickej univerzity v Budapešti, kde v roku 1881 úspešne dokončil štúdium. Rok na to nastúpil ako konštruktér do služieb firmy Ganz&Co. Tu sa mu podarilo niekoľko dôležitých vynálezov. Nato bol v roku 1899 menovaný profesorom na III. Katedre strojárstva na Technickej univerzite v Budapešti. K jeho úlohám na tejto katedre patrili tiež hydrostroje a parné turbíny. V továrni Ganz&Co. spolupracoval B. s vedúcim mechanickej dielne Technickej univerzity Jánošom Csonkom. Z tejto spolupráce vzniklo viac spoločných patentov. Vynikajúcim výsledkom tejto spolupráce bol Bánkiho-Csonkov štvortaktný motor, ktorý firma Ganz začala sériovo vyrábať. Jeho samostatná zápalná trubka Zündrohr zaručovala u Ottových motorov najlepšie zapaľovanie až do zavedenia zapaľovacích sviečok.
Patent z 11.februára 1893 ( Novinky na petrolejových motoroch) už obsahoval tiež rozprašovač, ktorý pomenovali karburátor. V strojárenskej dielni Technickej univerzity bol vyrobený tiež plynový hámor, ktorý slúžil ako pohon a bol vhodný pre kováčske práce. V roku 1898 necháva si B. ako svoj vlastný vynález patentovať vysokotlakový motor. V ňom sa výbušná zmes chladila vodou vstrekovanou do valcov, čím bola dosiahnutá najvyššia možná miera výkonu. Na univerzite sa B. dôkladne zaoberal otázkami mechaniky kvapalín a na základe svojich teoretických úvah získal patenty vysoko praktického významu. Z nich je pozoruhodná vodná turbína skonštruovaná v roku 1917, ktorá priniesla riešenie využitia energie vodných tokov menšieho či stredného spádu, namiesto skôr používaných vodných kolies s malým účinkom a primitívnych konštrukcií. Turbína s voľným lúčom s dvojitým prietokom získala veľkú cenu Akadémie vied až v roku 1926, teda až potom, čo B. zomrel. Tento vynález otvoril nové cesty vývoja elektrární na menších tokoch. Optimalizáciou vodných elektrární sa B. zaoberal i naďalej: v roku 1918 vypracoval rozsiahly plán na využitie vodnej energie Dunaja pri Železnej bráne. Vo svojich teoretických prácach sa B. zaoberal problémami hydrauliky a náuky o prúdení, v prvom rade nepriamočiareho prúdenia. B. sa v roku 1912 stal členom korešpondentom Maďarskej akadémie vied.