SIAKEĽ, Daniel

S. ako 15 – ročný opustil v roku 1901 svoje rodné Slovensko a odišiel do učenia do strojárskej fabriky „Ganz“ v Budapešti. Jeho záujem o kinematografiu ho zaviedol do filmovej fabriky „Projectograph“, založenej Móricom Ungerleiderom z Medzilaboriec. Tu sa oboznámil s vývojom a výrobou projekčných prístrojov pre prvé kiná v celom Uhorsku. S. si osvojil rozsiahle poznatky o vtedajších premietacích prístrojoch od Charlesa Pathého, G. Laumonta, Oskara Meßtera a Thomasa Alvu Edisona.
V roku 1905 odišiel ako 19 – ročný cez Hamburg do Ameriky. V Chicagu sa zamestnal vo firme „Selig Polyscope Corporation“, ktorá vyrábala projekčné prístroje. Tu skonštruoval prvý vyvolávací automat pre kinematografické filmy na svete, ktorý sa potom vyrábal aj vo Francúzsku, Dánsku a Nemecku. Ako zamestnanec firmy „Rothacker – Film“ S. skonštruoval zdokonalenú filmovú kameru s možnosťou snímania po políčku, ktorá zostala medzinárodným štandardom tamer štvrť storočia.
Počas 1. svetovej vojny S. zostavil ľahký, skladací projekčný prístroj pre školy, ktorý sa dal zložiť do kufríka. Pre školskú kameru navrhol S. úzky film,ktorý vznikol rozstrihnutím 35 mm filmu po dĺžke a vypracoval návrh na 16 mm film. Prvé kamery pre tento film vyrábala firma „G. Eastman KODAK“ v roku 1923. S. skonštruoval aj projekčný prístroj pre 16 mm film s adaptérom zvuku. Zvuk bol zapisovaný na okraj filmu gravírovacou ihlou. Prvý prototyp vznikol ešte pred pokusmi so zvukovým filmom na 35 mm. S. prispôsobil svoju kameru aj na trikové snímky, ako ich bolo možné vidieť v roku 1925 vo filme „Stratený svet“.
Prototypy jeho kinematografických prístrojov odkúpili veľké filmové spoločnosti a následne ich zdkonaľovali.
V roku 1920 sa stal spoluzakladateľom akciovej spoločnosti „Tatra – Film Corporation“ v Chicagu, ktorá na Slovensku natočila prvý nemý film „Jánošík“,
ktorý mal premiéru v roku 1921 v Československu a v USA.