GÁBOR, Dénes

G-ov veľký záujem o fyziku sa ukázal až keď navštevoval gymnázium v Budapešti. Študovať začal v roku 1918 na strojárskej fakulte Technickej univerzity v Budapešti. Pretože tu vtedy ešte neexistoval inštitút elektrotechniky, odišiel v roku 1920 do Berlína na Vysokú školu technickú v Charlottenburgu, kde v roku 1924 získal diplom ako elektroinžinier.
Svoju profesnú dráhu začal G. vo výskumnom inštitúte pre diaľkové vedenie. Zaoberal sa plánovaním diaľkových vedení vysokého napätia a javu prebíjania, ktorý sa u nich vyskytoval. Neskôr sa venoval elektrónovej optike a v roku 1927 napísal – už v službách firmy Siemens & Halske – dizertáciu o katódových trubiciach.
Od začiatku 30-tych rokov 20. storočia pracoval G. na teórii plazmových javov: štúdium plazmy, to znamená silne ionizovaných, elektricky takmer neutrálnych plynov, ho priviedlo na myšlienku použiť objavené efekty v praxi a skonštruovať plazmovú lampu. Prípravné práce prebiehali v rokoch 1934/35 na základe dohovoru s vedením závodom Tungsram v Budapešti v ich výskumnom laboratóriu v spolupráci s Andorom Budincsevitsom. Navzdory úspešným laboratórnym pokusom sa lampa v Maďarsku vyrábať nezačala. Továreň Egyesült Izzó (Spojená továreň na žiarovky) kúpu patentu odmietla.
V roku 1937 sa G. presťahoval do Anglicka a nasledujúcich 14 rokov pracoval v pokusnom laboratóriu spoločnosti Thomson-Houston. Počas tohto obdobia sa začal zaoberať otázkami informačnej teórie v oblasti telekomunikácie. Jeho kombinačný talent ho priviedol na myšlienku spojiť dve naoko odlišné disciplíny, teda štúdium elektrónových lúčov a skúsenosti získané na poli informačnej teórie. Vedecké štúdium elektrón-optického zobrazenia ho priviedlo k vynálezu holografie. Teóriu optickej holografie vypracoval G. v rokoch 1946 až 1951.
K rozšíreniu holografie bolo potrebné vyvinúť tzv. koherentný zdroj svetla. Tento problém bol vyriešený vynálezom laseru v roku 1962. Spojenie laserovej techniky a holografie umožnilo výrobu hologramov. Prispel k tomu, že sa na poli ukladania textov, rozoznávaní písiem a tvarov a na poli ukladania informácií otvorili nové perspektívy. Už počas tejto práce prednášal G. na Imperial College v Londýne, od roku 1959 ako profesor užitej elektroniky. Aj po svojej emeritácii uskutočňoval i naďalej pokusy a ako poradca ostal s College v spojení až do svojej smrti. Počas svojho života obdržal mnohé vyznamenania a čestné uznania, okrem iného sa stal členom Royal Society. V roku 1971 dostal za svoju vedecko-technickú činnosť, predovšetkým za vynález holografie, Nobelovu cenu za fyziku. V posledných rokoch svojho života sa v rámci Club of Rome stále viac zaoberal všeobecnými otázkami a problémami ľudstva.