AUER VON WELSBACH, Carl

Vďaka svojim vynálezom v oblasti plynového svetla, žiaroviek, zapaľovačov s Aureovou zliatinou a vďaka objaveniu viacerých prvkov sa A. radí k najvýznamnejším vedcom Rakúska koncom 19. a začiatkom 20. storočia.
Jeho otec Alois A. (1813-1969) bol od roku 1841 riaditeľom c.k. Dvornej a štátnej tlačiarne vo Viedni a vyvinul mimo iného rýchlotlač a meditlač. Za svoje zásluhy bol Alois A. v roku
1860 ocenený prídomkom „ von Welsbach“ a povýšený do rytierskeho stavu. Jeho syn
Carl A. študoval od roku 1878 chémiu, jednak vo Viedni u Adolfa Liebena a v Heidelbergu
u Roberta Bunsena. U Bunsena spoznal A. spektrálnu analýzu a ťažko určiteľnú skupinu
prvkov „ vzácne zeminy“. Po návrate z Viedne v roku 1885 sa mu podarilo rozdeliť didym
na dva prvky, prazeodym a neodym.
A. veľmi podstatne prispel do konkurenčného boja medzi plynovým a elektrickým osvetlením.
Vďaka prvej verzii, vyvinutej v roku 1885, ktorá vznikla napájaním (nasiaknutím) bavlnenej pančuchy soľami „ vzácnych zemín“, mohol následne zdokonaliť použitie thória a ceru
a roku 1891 patentovať „Auerovu pančušku“. Výroba „ fluida“, riešenie impregnácie
bavlnenej pančuchy, prebiehala v továrni vo Viedni Atzgersdorfu. Vďaka majetku, získaného
príjmom z patentov, získal A. v Korutánsku rozsiahly majetok. V roku 1898 zriadil A. na
mieste odstavenej železiarne Treibach výskumnú a pokusnú prevádzku s názvom
Dr. C. Auer von Welsbach´sche Werk Treibach.“
V Treibachu sústredil A. svoju prácu na žiarovku s kovovým vláknom a na Auerovú zliatinu.
Svojou žiarovkou s kovovým vláknom potom sám konkuroval plynovým lampám.
Na začiatku boli nedostatky Edisonovej žiarovky odstránené použitím kovového vlákna
z kovu s vysokým bodom topenia. A. sa domnieval, že riešenie našiel v osmiu a tak skupoval
z celého sveta jeho zásoby. Aby z krehkého osmia mohol vyrobiť vlákno, vyvinul vlastnú
metódu: výsledok – lampu z osmia, prezentoval verejnosti na Svetovej výstave v Paríži v roku
1900. Ešte vyšší bod topenia než osmium však mali tantal a wolfrám. Krátko na to, priviedol
Siemens& Halske toto nové riešenie na trh. Oboje však bolo vytlačené wolfrámovou žiarovkou, ktorú vyvinul A. Lederer, blízky spolupracovník Auera. Z kombinácie slov osmium a wolfrám neskôr vzniklo meno firmy „ Osram“ ( založená roku 1919“).
A. sa uspokojil s predajom svojich patentov a v roku 1903 prestal v Treibachu s výrobou žiaroviek s kovovým vláknom.
V roku 1903 zahájil A. v novom obchodnom odvetví výrobu Auerovho céru pre zapaľovacie kamienky Feuersteine. Základom bol brazílsky monazitový piesok na získavanie thória pri výrobe plynových lámp. Po získaní thória zostalo v Treibachu ešte veľké množstvo monazitu.
60% pozostávalo z oxidov „ vzácnych zemín“. A. sa v roku 1907 podarilo tieto yttriové zeminy rozdeliť na dva nové prvky, aldebaránium a cassiopeium ( neskôr lutécium). O tento
vynález sa však musel A. podeliť s Francúzom A. Urbainom. Technicky jednoduchšie
bolo zhodnotenie ceriterdov. Elektrolýzou sa z nich získavali cer, cerové kovy a ich zliatiny.
Rozhodujúci bol objav, že sa pri brúsení zliatiny železa a ceru vyskytujú iskry.
Tým bol položený základ použitia Auerovho ceru v zapaľovačoch. Technické problémy
elektrolýzy boli veľkou mierou vyriešené do roku 1907. V tom istom roku zmenil A. svoj
podnik na „Treibacher Chemische Werke GmbH“, stiahol sa z bezprostredného vedenia
a odišiel na blízky zámok Welsbach. A. bol členom Akadémie vo Viedni a v Berlíne, získal
čestný doktorát niekoľkých univerzít, bol nositeľom ocenenia Siemensring. Za zásluhy ho v roku 1901 Cisár František Jozef povýšil na dedičného pána.