CASTIGLIONI, Camillo
* 22.10.1879, Terst , Taliansko
† 18.12.1957, Rím, Taliansko
Podnikateľ
C., syn rabína, získal vzdelanie v obchode zmenárnika, pred prvou svetovou vojnou sa odsťahoval do Viedne a stal sa okrem iného poradcom Anglo-rakúskej banky a v roku 1904 riaditeľom závodu Semperit. Počas vojny získal cez Depozitnú banku a vďaka nákupu väčších balíkov akcií vplyv na známe podniky ako Oesterreichische Daimler Motoren AG a Puchwerke AG, Brown-Boveri-Werke, Felten & Guilleaume AG, Leykam-Josefsthal AG, Schoeller-Werke a Feinstahlwerke Traisen. Cez Bancu Commerciale Italiana v Miláne sa C-ovej skupine podarilo hrať významnú úlohu tiež v spoločnosti Edison v Miláne, vo Fiate v Turíne a v talianskej drevárskej firme Feltrinelli. Na základe svojich ziskov z vojny a predovšetkým vďaka inflačnému zisku po vojne dosiahla sféra jeho vplyvu ďaleko za rakúske a talianske hranice, tiež na koncerny v Nemecku, Maďarsku, v štáte Slovincov, Chorvátov, Srbov, v Rumunsku, v Československu a v Poľsku.
V Rakúsku podporoval C. počas inflácie umenie. Vo Viedni pre Maxa Reinhardta kúpil a zreštauroval Theater in der Josephstadt a prispel mu tak významnou čiastkou na Salzburger Festspiele.
V súvislosti s plánovaným odkúpením Steiermärkische Wasserkraft – und Elektrizitäts AG sa C. v roku 1923 prvýkrát dostal pod verejný tlak a musel sa uspokojiť s 50%. Na jeseň toho istého roku postavil Karl Kraus tohto silného špekulanta na vrchole jeho vplyvu na pranier ako „žraloka“ v svojom časopise „Fackel“ (Pochodeň). O rok neskôr sa mu nakoniec jeho ďalekosiahle špekulácie nevyplatili a padol, pretože Rotschildovci zabránili predpokladanému znehodnoteniu spoločnosti Franz. C. rozpredal všetky umelecké poklady zhromaždené vo viedenskom Palais Kinski, rovnako ako aj svoje rakúske akcie a po trestno-právnom konaní, ktoré proti nemu ako riaditeľovi Depozitnej banky bolo otvorené a po 4 mesiacoch zastavené, odišiel do Berlína. V Nemecku ho už od roku 1921 spájalo výnimočné priateľstvo s Hugom Stinnesom. Ten vtedy získal 200.000 akcií Alpskej baníckej spoločnosti od firmy FIAT a spoločne s 50.000 akciami patriacimi C-ovi ich vniesol do švajčiarskej Promontany. Stinnes však v roku 1924 zomrel a o dva roky neskôr prevzali Alpine novo založené Vereinigte Stahlwerke. Na konci 20-tych rokov C. vlastnil akciovú väčšinu Bayrische Motorenwerke (BMW) a márne sa usiloval o koncentrovanie nemeckého automobilového priemyslu. V roku 1934 C. opustil národno-socialistické Nemecko a odišiel do USA, kde bol naďalej činný ako finančný poradca veľkých bánk v rámci ich európskych obchodov. Po druhej svetovej vojne, ktorú strávil vo Švajčiarsku, dostal C. v Terste taliansky azyl, ale až do svojej smrti v roku 1957 sa už verejne neangažoval, s výnimkou podpory Tita pri vyjednávaní pôžičky vo Washingtone bezprostredne po roku 1945.