GANZ, Ábrahám

Mladý G. pochádzal z chudobných pomerov a preto bol veľmi skoro prinútený živiť sa sám. Začínal ako učeň v jednej zürišskej zlievarni. V 20-tich rokoch vyrazil so skupinou priateľov na cesty do Rakúska, Nemecka a Francúzska. V roku 1841 prišiel do Maďarska, vtedy ešte málo priemyselnej krajiny, kde hľadalo prácu mnoho mladých odborníkov zo západných krajín. G. našiel prácu ako zlievarenský majster v novom Prvom parnom mlyne v Pešti. Už zakrátko (1844) spravil prvý krok k samostatnosti a založil vlastnú zlievareň na druhom brehu Dunaja v Bude, kde vyrábal zlievarenské predmety a počas maďarského boja za nezávislosť 1848/49 kanóny a delové gule pre maďarskú armádu.
V roku 1853 začal s výrobou železničných kolies metódou škrupinového liatia, vyvinutého v USA, ktoré použil ako prvé v Európe a dokonca zdokonalil niekoľko patentov. V čase európskeho rozvoja železníc sa táto technika stala lukratívnym obchodom a G. dodával mnohým európskym železničným spoločnostiam. Získal anglický patent na železničné výhybky a vo svojej továrni tiež vyrábal valce pre mlyny a liatinové mostné konštrukcie. Ak jeho továreň mala 1854 okolo 60 robotníkov, v roku 1867 to už bolo 371.
Stotisíce odliate koleso opustilo továreň 23. novembra 1867. Pri tejto príležitosti usporiadal G. pre svojich zamestnancov a ich rodiny slávnostnú hostinu, kde mu odovzdali zdravicu podpísanú všetkými zamestnancami.
G. predstavoval úspešného vlastníka podniku, ktorý sa staral o výrobu, financie a predaj, podnikal obchodné cesty a viedol jednania. Zbohatol a Budapešť ho menovala svojím čestným občanom. Avšak mesiac po slávnostiach pri príležitosti stotisíceho kolesa vyskočil G. z druhého poschodia svojho paláca a na mieste zomrel. Aj keď bez priamych dedičov, rozvíjala sa G-ova továreň aj naďalej a stala sa najvýznamnejším podnikom v Maďarsku. Viac závodov dodnes nesie G-ove meno.