STODOLA, Aurel
* 10.5.1859, Liptovský Mikuláš , Slovenská republika
† 25.12.1942, Zürich , Švajčiarsko
Strojný inžinier
Navštevoval gymnázium v Kežmaroku, nemeckú reálnu školu v Levoči a maďarskú reálnu školu v Košiciach, kde v roku 1876 zložil maturitnú skúšku s vyznamenaním. Po dvoch semestroch na Technickej vysokej škole v Budapešti odišiel Stodola študovať strojárstvo do Švajčiarska na Polytechniku v Zürichu , ktorú ukončil v roku 1880. V roku 1883 pokračoval vo svojich štúdiách na Technickej vysokej škole v Berline – Charlottenburg a nasledujúci rok na Sorbonne v Paríži.
V rokoch 1886 až 1892 pracoval jako konštruktér v strojárskej spoločnosti Ruston v Prahe. V roku 1892 dostal ponuku z Polytechniky v Zürichu prijať profesorské miesto na novo-založenej Katedre stavby strojov, ktorú prijal. Jeho vedecká práca sa koncentrovala na teóriu parných a plynových turbín. Položil teoretické základy ich navrhovania a konštrukcie. Zaoberal sa trením, tlakom a stavom pary v dýzach, reakci prúdiacej pary lopatkami turbín, a stanovenie najoptimálnejšieho tvaru a priemeru lopatiek obežných kolies turbín. V roku 1903 publikoval v nemčine svoje základné dielo „ Parné turbíny a výhľady tepelných strojov“ ( Die Dampfturbinen und die Aussichten der Wärmekraftsmaschinen). Najdôležitejšie výsledky výskumu prezentoval ešte v roku 1902 v prednáške pri príležitosti zhromaždenia Spolku nemeckých inžinierov v Düsseldorfe.
Vo svojej činnosti sa zameriaval aj na oblasť teórie automatickej regulácie strojov, objavil ráz pary pri prúdení, rozvinul teoretické vzťahy a matematické odvodenia výpočtu pevnosti turbínových kolies, venoval sa problematike kritických otáčok hriadeľov parných turbín. Zaoberal sa aj konštrukciou protézy ruky .
Svoju teóriu o turbínach postupne rozširoval a dopĺňal o nové poznatky a jeho dielo vyšlo postupne v ďalších piatich vydaniach. Bolo preložené do angličtiny, ruštiny, francúzštiny a čínštiny. Za jeho prelomové práce v oblasti parných a plynových turbín mu v roku 1941 Spolok anglických inžinierov udelil zlatú medailu Jamesa Watta. Bol pochovaný v Zürichu a v roku 1989 boli jeho pozostatky prevezené na Slovensko do jeho rodiska.