PETERLIN, Anton

Po maturite na reálnom gymnáziu v Ľubľane študoval Peterlin v rokoch 1926 až 1930 matematiku a fyziku na filozofickej fakulte. Po štyroch rokoch asistentcií na fyzikálnom inštitútue Univerzity Ľubľana sa v rokoch 1937 až 1939 ďalej vzdelával na Humboldtovej univerzite v Berlíne na Inštitúte Maxa Plancka v Dahlemu. Tu roku 1938 promoval s dizertácií o viskozitou riedených roztokov elipsoidných častíc.
Po návrate bol zamestnaný na Technickej fakulte a roku 1940 aj na Filozofickej fakulte Univerzity Ľubľana ako docent fyziky. Plánovanému menovanie riadnym profesorom v roku 1942 zabránili vojnové udalosti. Až po niekoľkoročnom väznenia nemeckými okupantmi mohol Peterlin až v roku 1946 prijať menovanie profesorom fyziky. Slovinská akadémia vied a umení ho roku 1949 menovala svojim riadnym členom.
V polovici 50. rokov 20. storočia bola v Slovinsku v popredí záujmu fyziky nukleárnej technológie, na základe plánovanej výstavby jadrovej elektrárne. Peterlin fungoval ako předjezdec a prijal techniku jadrového reaktora do univerzitného štúdia. Keďže však neakceptoval súčasné skrátenie iných výskumných programov, musel nakoniec roku 1960 univerzitu opustiť. Peterlin išiel najskôr na Technickú univerzitu v Mníchove a roku 1961 do USA, kde prevzal vedenie laboratória Camilly Dreyfus v Durhame (North Carolina. Na Duke University v Durhame vyučoval súčasne ako profesor fyziky polymérov a ako hosťujúci profesor na univerzite v Clevelande (Ohio). Roku 1973 odišiel do Washingtonu do National Bureau of Standards, kde po dvoch rokoch ako asistent predsedu oddelenie polymérov zostal až do odchodu do penzie v roku 1984.
Peterlin sa po celý život venoval základnému výskumu kvapalín a roztokov, predovšetkým hydrodynamice a optike molekúl v riedených roztokoch. Dreyfusove laboratórium, špecializované na výskum polymérov, a jeho pracovisko vo Washingtone mu zaručovali optimálne podmienky pre jeho prácu. Výsledky jeho výskumov mali význam pre výrobu umelej hmoty, gumy atď
Peterlinova bibliografia predstavuje okolo 360 vedeckých a 80 populárnych prác. Od roku 1973 bol členom Akadémie vied vo Washingtone a od roku 1974 aj v New Yorku.