OISTER, Anton
* 18.1.1867, Maribor, Slovinsko
† 31.8.1944, Ľubľana , Slovinsko
Vynálezca (padák)
Oister vyučený čalúnnik, pracoval u dráhy ako strojvodca. Toto povolanie však musel opustiť, pretože sa v dôsledku ťažkého pádu z vlaku v roku 1907 zranil. Pracoval preto opäť ako čalúnnik a začal sa zaoberať bezpečnostnými zariadeniami pre dráhovú, lodnú aj leteckú dopravu.
Od prelomu storočia začína byť v popredí jeho záujmu letectvo. Oister konštruoval modely teplovzdušných balónov a vzducholodí. Potom čo zažil roku 1903 ako očitý svedok smrteľný pád slovenského balónového a padákového artistu Jana Placku –navrhol nové bezpečnostné padáky. Použitím kovových konštrukcií dosiahol rýchlejšieho otvorenia padáku. Pre záchranu letcov v balóne skonštruoval padák, ktorý mohol zachrániť súčasne štyri osoby s košom. Takýto záchranný padák predviedol úspešne roku 1914 komisii vo Fischamend (Rakúsko). Do roku 1914 nahlásil Oister dvanásť patentov.
Ďalším logickým krokom bolo vyvinúť menší padák pre záchranu z lietadiel, ktorý testoval v Ľubľane s figurínami. V čase okolo konca prvej svetovej vojny dostal väčšiu objednávku rakúsko-uhorskej armády, pretože spoločne so svojim synom Viktorom založil v Ľubľane firmu "Oister a syn ". Do konca vojny vyrobili okolo 500 padákov.
Roku 1915 pracoval Oister už na malom záťahovom padáku namiesto padáku s kovovým mechanizmom. Keďže si však tento vynález nedal patentovať, je dnes za vynálezcu tohto padáku pokladaný Američan Irvin (1919). Po vojne pracoval Oister so svojím synom na padáku, ktorý by mohol bezpečne dostať na zem kabínu poškodeného lietadla s pilotmi alebo dokonca celé lietadlo. Po odchode synov z firmy sa Oister opäť vrátil k čalúnnictvu a vynašiel originálny systém samonavíjacej rolety.
