SVOBODA, Antonín

S. absolvoval v roku 1931 inžinierske štúdium strojárstva a elektrotechniky na Českom vysokom učení technickom v Prahe a potom študoval na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Karlovej. Od roku 1934 pracoval ako asistent na ústavoch matematiky a fyziky Vysokého učení technického a v roku 1936 získal titul doktora technických vied. V nasledujúcom roku sa začal zaoberať vývojom zameriavača na riadenie protilietadlovej obrany. Po nemeckej okupácii Československa odišiel v roku 1939 do Francúzska, aby pokračoval vo svojej práci na zameriavačoch pre "Société d'Applications Générales d'Electricité et Mécanique" v Paríži. Keď bolo obsadené aj Francúzsko, odišiel do USA, kde sa stal vedúcim inžinierom a viceprezidentom spoločnosti "AMI Plus" v New Yorku, ktorá vyrábala zameriavače s jeho systémom.
Na výpočet letovej pozície zodpovedajúcej zisteným parametrom používal S. analógový počítač s mechanickými operačnými pákovými prvky Operationshebelelementen; bol to systém, ktorý neskôr teoreticky rozpracoval, publikoval a získal naň niekoľko amerických patentov. Od roku 1943 vyvíjal ako riadny člen "Radiation Laboratory of Massachusetts Institute of Technology" analógové počítacie stroje pre zameriavače na riadenie streľby. Za svoje zásluhy o víťazstvo spojencov získal v roku 1948 vyznamenanie amerických vojnových síl.
S. sa roku 1946 vrátil späť do Československa, pracoval opäť ako asistent Ústavu matematiky na Vysokom učení technickom a v roku 1948 sa habilitoval. V rámci svojej výučby prednášal študentom Fakulty strojárstva a elektrotechniky o matematických strojoch. Zhruba v rovnakej dobe založil výskumné laboratórium v pražskej pobočke Zbrojovky Brno a začal vyvíjať funkčné modely relé-kalkulačiek a komplexnejších matematických strojov. Táto laboratórium sa stala základom neskorších výskumných a vývojových prác firmy "ARITMA". Za projekt kalkulačného dierkovača, ktorý neskôr taktiež vyrábala sériovo "ARITMA", dostal roku 1955 štátnu cenu.
V roku 1950 bol založený Ústredný matematický ústav, kde S. používal Laboratórium matematických strojov, neskoršie Výskumný ústav, až do roku 1964, kedy bol z politických dôvodov nútený emigrovať. Tu vznikol projekt veľkého samočinného počítača "SAPO", prvého československého "počítača", ktorého systémová časť išla prvýkrát do prevádzky v roku 1957. Na prvú generáciu počítačov nadväzoval počítač "GOES 1" s elektronkou a druhá verzia "GOES 2" s tranzistorom.
S. odišiel v roku 1964 druhýkrát do USA, tentoraz do výskumného centra firmy "General Electric" v arizonskej Phoenixu. Zakrátko prešiel na Univerzitu Los Angeles, kde bol roku 1968 menovaný profesorom a kde roku 1977 emeritoval. Prednášal o logickom návrhu, počítačovej architektúre a počítačovej aritmetike. Pri príležitosti svojej hosťujúcej profesúry na parížskej univerzite navštívil v roku 1975 naposledy svoju vlasť.