KUHELJ, Anton

Po základnej škole vo svojom rodisku navštevoval K. gymnázium v Terste a Kraňsku, kde v roku 1922 zmaturoval. Potom študoval u Milana Vidmara na Technickej fakulte v Ľubľane elektrotechniku. Počas štúdia sa ale čím ďalej tým viac prikláňal k mechanike. V roku 1927 získal diplom a v roku 1936 promoval s prácou o stabilite krivých plôch. Od začiatku 30-tych rokov 20. storočia vyučoval K. na Technickej strednej škole a ako lektor na Univerzite v Ľubľane. V roku 1938 sa stal mimoriadnym, v roku 1946 riadnym profesorom mechaniky. Vysoká škola technická ho v roku 1947/48 zvolila za dekana a v rokoch 1952/54 za rektora. V rokoch 1954/56 bol rektorom na Univerzite v Ľubľane. Slovinská akadémia vied a umenia ho v roku 1949 menovala za svojho člena a v roku 1961 ho zvolila za viceprezidenta. V roku 1972 obhájil K. tiež na Strojárskej fakulte dizertáciu o problémoch nestability otáčajúceho sa hriadeľa. Ako predseda Inštitútu pre turbíny mal K. neustále úzky kontakt s praxou. K. významne prispel k elastomechanike plôch a tenkých povlakov, k hydromechanike turbín a k aerodynamike. Zaujímal sa ako o statiku, tak o dynamiku, pričom sa v porovnaní so zahraničím už veľmi skoro zaoberal únavou materiálu spôsobenou vibráciami.
K. pôsobil tiež ako plánovač a konštruktér, okrem iného 242 metrov vysokej anténnej veže v Obrenovaci (Srbsko), alebo turbín a lietadiel.
Podstatne prispel k pozdvihnutiu stavby lietadiel na vedeckú úroveň. V roku 1934 začal plánovať bezmotorové lietadlá a v roku 1936 skonštruoval svoje prvé motorové lietadlo, dvojkrídly jednomiestny letúň „Janez“. V roku 1937 vzlietlo jeho jednomiestne dolnokrídlové lietadlo „Tonček“, v roku 1940 dvojmiestne armádne školské lietadlo „Alka“. Na konci 40-tych rokov 20. storočia pracoval tiež ako vedecký spolupracovník v Leteckom inštitúte v Semline. V rokoch 1952 až 1955 vznikalo podľa jeho plánu prvé štvormiestne lietadlo „LK-1“ v Juhoslávii.