NEGRELLI, Alois rytier von Moldelbe

Negrelli patrí na základe svojho prínosu v oblasti železničných, vodných i cestných stavieb k najvýznamnejším technikom svojej doby.
Ako siedme dieťa talianskeho majitel dvora a statkára Angela Michela Negrelliho a nemeckej Tyrolky narodenej v vtedy rakúskom južnom Tyrolsku vyrastal Negrelli dvojjazyčne. Dostával najskôr domáce vyučovanie, potom navštevoval internát a od roku 1812 do roku 1817 kláštornú školu Feltre. Neskôr začal študovať na Akadémii výtvarných umení v Benátkach a na univerzitách v Padove a Innsbrucku.
V roku 1819 nastúpil Negrelli ako projektový praktikant do štátnych služieb u Provinčného riaditeľstva pre Tirolsko a Vorarlbersko, naďalej sa však venoval štúdiám v oblasti stavebnej techniky. Na Univerzite Innsbruck roku 1820 získal diplom inžiniera u innsbruckého Štátneho stavebného riaditeľstva. Počas svojej služby v Tirolsku sa zaoberal meraniami aj cestnými a vodnými stavbami, od roku 1826 pracoval vo Vorarlbersku na projektoch vodných stavieb, okrem iného pri regulácii Rýna.
Roku 1832 opustil Negrelli rakúske štátne služby a prijal dobre honorovaná ponuku vo Švajčiarsku, kam bol povolaný kantónom St. Gallen ako inšpektor vodných a cestných stavieb. Z mnohých stavieb ciest a mostov, ktoré Negrelli počas svojej osemročnej činnosti vo Švajčiarsku vykonal, je najznámejší most Münsterbrücke cez rieku Limmat v Zürichu. Na konci 30. rokov devätnásteho storočia, keď sa vrátil zo študijnej cesty z Anglicka, Francúzska a Belgicka, na ktorej si osvojil poznatky o aktuálnom stave železničnej techniky, začal Negrelli projektovať "Švajčiarsku severnú železnicu" z Zurichu do Bazileja a iné švajčiarské železničéj trate, ktoré však boli realizované až asi o desať rokov neskôr.
Negrelli, ktorý už medzitým získalv oblasti železničních stavieb meno, sa roku 1840 vrátil do svojho rodného Rakúska, pretože tu bol zamestnaný v súkromnej Severnej železničnej spoločnosti cisára Ferdinanda ako generálny inšpektor. Vo svojej funkcii mohol počas nasledujúcich dvoch rokov čiastočne dokončiť, projektovať a trasovať významné úseky Severnej železnice. Rozdelenie rakúskych železníc na štátne a súkromné dráhy viedlo v roku 1842 k povolaniu vtedy už uznávaného železničného odborníka Negrelliho do novej štátnej železničnej služby. Pretože bol najprv uvoľnený zo súkromnej Severnej železničnej spoločnosti, neskôr definitívne prevzal vedenie severných trás Štátne železnice. V tejto funkcii mohol do roku 1848 dokončiť dôležité úseky Olomouc - Praha, Praha - Podmokly a Brno - Česká Třebová. Súčasne viedol stavbu Švajčiarskej severnej železnice.
Jeho krátka činnosť ako sekčného šéfa železníc na Ministerstve práce, počas ktorej sa tiež rozhodujúcou mierou zaslúžil o stavbu Semmeringská železnice, plánovanej Karlom rytierom von → Ghega, bola ukončená revolúciou v roku 1848. Na konci roka 1848 bol poslaný najskôr ako štátny komisár pre rekonštrukciu zničenej železnice do Lombardsko-Benátska, roku 1849 bol Negrelli menovaný predsedom tamojšieho Vyššieho stavebného úradu, zodpovedným za všetky vodné, cestné i železničné stavby. Bol okrem iného predsedom medzinárodnej Komisie pre plavbu na rieke Pád a členom medzinárodnej Komisie pre stavbu talianskej centrálnej železnice. Roku 1855 bol menovaný predsedom Lombardsko-benátskeho riaditeľstva stavby železníc.
Na základe nezhôd, ktoré sa týkali jeho vedenie úradu, bol N. zbavený svojho miesta a povolaný späť do Viedne, kde bol posledné roky svojho života činný ako ministerský rada na viedenskom ministerstve obchodu a ako generálny riaditeľ rakúskych železníc.
Za Negrelliho najvýznamnejší projekt je považovaný návrh Suezského prieplavu. Už v roku 1846 bol Negrelli povolaný do Paríža, do novo zriadenej Študijnej spoločnosti pre plavbu Suezským prieplavom. Po desať rokov pracoval na plánoch prevedenia prieplavu. Na konci roka 1855 podnikol s novo založenou Medzinárodnou komisiou pre Suezský prieplav, ktorá nahradila pôvodnú Študijné spoločnosť, študijnú cestu do Egypta. Roku 1856 boli jeho návrhy prevedenia bez plavebných komôr jednomyseľne prijaté. V roku 1857 bol menovaný generálnym inšpektorom pre stavbu prieplavu, začiatku stavby v roku 1859 sa však už nedočkal.
Negrelliho duševné autorstvo stavby Suezského prieplavu zostalo verejnosti až do začiatku 20. storočia neznáme. Prieplav, postavený Francúzom Ferdinandom Lesseps podľa Negrelliho plánov, bol slávnostne otvorený roku 1869, jedenásť rokov po jeho smrti. Lesseps bol oslavovaný ako jediný tvorca. Negrelliho meno zostalo bezo zmienky. Až proces, ktorý viedla jeho dcéra na začiatku 20. storočia,sa posmrtne dostalo uznania za jeho prácu.
Negrelli bol roku 1850 povýšený do rytierskeho stavu, sám si vybral prívlastok "Moldelbe", ako pripomienku svoje aktivity v oblasti Vltavy (nem. Moldau) a Labe (nem. Elbe) u Prahy. Bol dvakrát ženatý: prvýkrát 1828 až 1840 s Amalia Pircker von Pirkenau a druhýkrát od roku 1847 Karolinou von Weiß-Starkenfels.