COLLMANN, Alfred

C. bol synom majiteľa zlievarne, absolvoval reálku vo Viedni a v rokoch 1867 až 1871 študoval na strojníckej škole Polytechnického inštitútu vo Viedni u Grimusa von Grimburga a jeho adjunkta Johanna von Radingera. V roku 1871 nastúpil do strojárskych závodov Decker & Co v Cannstadte, kde pôsobil dva roky ako konštruktér. V roku 1873 sa stal prevádzkovým a konštrukčným inžinierom u Jakoba Reitera v Föβ bei Winterthur, kde ho do roku 1877 zamestnávala stavba vodných turbín. Nakoniec prijal miesto konštruktéra v strojárskych závodoch v Baienthale pri Kolíne nad Rýnom.
Už v roku 1877 sa C. zaoberal myšlienkou riešiť prívod a vývod pary vo valcoch parných strojov nútene poháňanými dvojsedlovými ventilmi. V tomto období bola tendencia už k Radingerom iniciovaným vyšším otáčkam a výkonom. „Starý Collmannov rozvod“ s pôsobením odvaľovacej páky z roku 1878 týmto okolnostiam vyhovoval a bol aj cez relatívne veľký regulačný odpor, ktorý mohol byť zvládnutý veľkými Wattovými regulátormi, počas trvania patentu (vďaka svojej spoľahlivosti, ktorá prekonávala Corlissove a Sulzerove rozvody) použitý asi 2.000 krát v rôznych strojárskych továrňach. Na parížskej Svetovej výstave ho obdivovalo mnoho odborníkov a C. si za neho vyslúžil prepožičanie Rádu čestnej légie.
C. neustále svoje rozvody vylepšoval (patenty 1891, 1892, 1893 a 1895). V roku 1901 preto mohol vydať „Správu o úspechoch všetkých strojárskych závodov používajúcich C-ove rozvodné patenty“ pri príležitosti dodania tisíceho parného stroja s „novým Collmannovým rozvodom“. Tri zo strojárenských závodov spomenutých v tejto správe získali na Svetovej výstave v Paríži v roku 1900 vždy po jednej Grand Prix. Celkovo bolo C-ovými rozvodmi vybavených milión konských síl v piestových parných strojoch.
V rokoch 1880 až 1884 sa C. zdržiaval v Anglicku, aby sa napokon usadil vo svojej rodnej Viedni ako inžinier na voľnej nohe. C-ov význam spočíva v tom, že bol počas desaťročia schopný podstatne zvýšiť účinok piestových parných strojov ako hnacieho motora pre priemysel, pokiaľ parná turbína nezačala novú éru. Vysoká škola technická vo Viedni mu v roku 1934 udelila titul Dr. h.c.