BELAR, Albín
* 21.2.1864, Ľubľana, Slovinsko
† 1.1.1939, Polom u Kočevje , Slovinsko
Chemik, fyzik, seizmológ
B. študoval chémiu a prírodné vedy na univerzite vo Viedni a v roku 1890 obhájil v Grazi svoju dizertáciu o fyzikálnych vedách. V rokoch 1890 až 1895 bol profesorom na Námornej akadémii v Rijeke a následne do roku 1908 profesorom na reálke v Ľubľane. Pod dojmom katastrofálneho zemetrasenia v roku 1895 v Ľubľane založil v tomto meste v roku 1897 prvú modernú seizmologickú stanicu v Európe, ktorá ostala v prevádzke až do roku 1919. Jeho seizmografy patrili k najlepším na svete. Niektoré z nich boli v prevádzke až do roku 1929. B. spolupracoval na založení moderných staníc na monitorovanie zemetrasenia v Rakúsku a Československu. V rokoch 1908 až 1910 sa zúčastnil zakladania ústavu pre zemetrasenie v Belehrade. Od roku 1901 do roku 1910 pôsobil ako vydavateľ odborného listu „Die Erdbebenwarte“ a položil základy seizmologickej prognostiky. Spoločne s architektom Maxom Fabianim naplánoval moderný geofyzikálny inštitút v Ľubľane, ktorého stavba sa však kvôli prvej svetovej vojne neuskutočnila. V roku 1918 bol nútene penzionovaný a v roku 1923 založil vlastný seizmologický inštitút pri Vintgare, ktorý pomenoval po sirovi Humphry Davym. B. je autorom mnohých časopiseckých príspevkov okrem iného o meteorológii (meranie elektriny búrky, meteorologické balóny, 1913), o rádiotechnike (spoločne s Antonom Codellim), o krásach a ochrane prírody. S jeho menom sa spája napríklad založenie Národného parku Triglav v roku 1924.
