HELL, Maximilian
* 15. 5. 1720, Banská Štiavnica, Slovenská republika
† 14. 4. 1792, Vídeň, Rakousko
astronom
Brat Jozefa Karola Hella. Po absolvovaní strednej školy v Banskej Bystrici vstúpil v roku 1738 do jezuitského rádu v Trenčíne a začal sa venovať štúdiu matematiky a fyziky, v ktorom pokračoval vo Viedni na jezuitskom kolégiu. Tu si ho vybral profesor fyziky Joseph Franz za asistenta na observatóriu a zorganizoval spolu s ním založenie fyzikálno – matematického múzea na jezuitskom kolégiu.
Po ukončení štúdia v roku 1745 ho rád poslal na Slovensko, kde vyučoval matematiku na jezuitských gymnáziách v Levoči, Trnave a Banskej Bystrici. Počas svojej pôsobenia v Trnave vypracoval v roku 1751 plány na výstavbu observatória na jezuitskej univerzite a vybudoval ďalšie observatórium v Koložvári. Na základe odporúčania jeho bývalého profesora ho univerzita vo Viedni v roku 1755 poverila dobudovaním jej observatória a menovala ho za prvého riaditeľa. Prvý ročník medzinárodne uznávaného časopisu „Ephemerides Astronomicae“ vyšiel v roku 1757, krátko po dokončení stavebných prác.
Svetový význam ako astronóm si Hell získal pozorovaním prechodu Venuše cez Slnko na škandinávskom ostrove Vardö (1769). Na základe pozorovaní vypočítal paralaxu Slnka a vzdialenosť Zem – Slnko. Táto expedícia sa realizovala na pozvanie dánskeho kráľa Kristiana VII. Hell sa preto na spiatočnej ceste zdržal dlhšie v Kodani, kde na zasadnutí Akadémie vied informoval o dosiahnutých výsledkoch. Práca, ktorá vyšla v roku 1770 v Kodani, informuje detailne o týchto pozorovaniach.
Hell bol členom akadémie vied v Paríži, Londýne, Bologni, Kodani, Göttingene a Dortheime. Publikoval 26 samostatných vedeckých prác.
